Z ROZPRÁVANIA KOŠICKÉHO SPRIEVODCU

Z ROZPRÁVANIA KOŠICKÉHO SPRIEVODCU

Regionálny večerník "Košice Dnes" publikovali vo svojom vydaní z 21. novembra článok  „ŽIDOVSKÉ ŠKOLY V KOŠICIACH“:

Židovská komunita v Košiciach bola pred 2. svetovou vojnou jedna z najväčších v Československu. K pilierom životnej filozofie jej členov patrilo vzdelanie. Košický sprievodca Milan Kolcun vás dnes zavedie do skôl, ktoré v našom meste navštevovali.

Mnohí Košičania prejavujú živý záujem o potulky židovskými Košicami, najmä o návštevu synagóg. No život Židov bol aj v našom meste omnoho pestrejší.

Základný pilier

Jedným z pilierov židovskej filozofie a kultúry je vzdelanie, ktoré je prirodzenou súčasťou ich náboženstva - judaizmu. Centrá židovskej vzdelanosti mali i Košice. Ich budovy tu stoja dodnes. Rok 1927 bol pre košických židov veľmi dobrý. Počas neho dokončili a otvorili až dve synagógy. Prvá (ortodoxná) funguje doteraz na Puškinovej ulici. Druhá (neologická) stála na dnešnej Moyzesovej ulici a zodpovedala približne dnešnej koncertnej sieni Domu umenia. Obidve však architekti naplánovali už aj s priľahlými židovskými školami.

Sila vzdelania

Vzdelávanie sa neraz zdôrazňuje aj v židovskej Biblii (kresťanský Starý zákon). A vzdelávacie metódy v starom Izraeli sú platné dodnes. Veď povinná školská dochádzka pre deti platila v Izraeli už v roku 75 pred Kristom. Židovský vzdelávací systém zaviedol školskú dochádzku od 6. roku života. Podľa neho starší žiaci majú pomáhať vyučovať mladších, deti nemožno zdržiavať od učenia inými povinnosťami, počet žiakov na jedného učiteľa nemá presahovať 25 osôb. Taktiež boli zakázané ťažké fyzické tresty u detí. Podľa týchto princípov vzdelávali židia svoje deti vo vlastných školách a s pomocou súkromných učiteľov až do konca 18. storočia. Segregácia vzdelávania sa mohla skončiť rokom 1781, odkedy bola v Uhorsku židovským deťom povolená návšteva všetkých druhov verejných škôl. Takisto sa začalo podporovať zakladanie sekulárnych židovských škôl.

Likvidácia

Židia sa vzdelávali priamo v synagóge. Z evanjelia je známe, že v synagóge učil aj Ježiš. Väčšie židovské obce mali neďaleko synagóg postavené školy. V 5. storočí pred n. l. bolo v Izraeli približne 500 synagóg, ktorých súčasťou bola aj škola. Počas druhej svetovej vojny boli židovské deti vylúčené zo škôl, no ich vzdelávanie často pokračovalo ilegálne formou študijných krúžkov, niekedy aj v koncentračných táboroch. Po vojne sa židovské školy neobnovili, ba po roku 1948 bola zrušená aj výučba judaizmu na školách ako aj hebrejčiny v jazykových školách.

Neológovia

Do školy pri bývalej neologickej synagóge dnešnej koncertnej sieni Domu umenia, sa vstupuje od Tajovského ulice. Spolu s vedľajšou neologickou synagógou ju navrhol svetoznámy maďarský architekt Lajos Kozma. Budova už od vojny síce nie je židovskou školou, no znova v nej sídli vzdelávacia inštitúcia, konkrétne Stredoeurópska vysoká škola. Podľa knihy Slunce a mraky 20. století (autor Ludevít Végh) v jej terajšej aule bola aj telocvičňa židovskej telovýchovnej a osvetovej organizácie Makabi.

Ortodoxní

Aj školu pri ortodoxnej synagóge na Puškinovej ulici dokončili v roku 1927 súbežne so synagógou. Jej architektmi sú Hugó Kabos a Lajos Oelschläger. I tá je s vedľa stojacou synagógou spojená arkádovou chodbou. V jej suteréne bola pekáreň, v ktorej piekli raz za rok, pred sviatkom Pesach, tradičné nekvasené pečivo tzv. maces. Budova pôvodne určená na vyučovanie Talmudu a Tóry (časti židovskej Biblie) si aj po zrušení udržiavala svoj vzdelávací charakter - slúžila ako ľudová škola, neskôr základná škola, a dokonca aj ako evanjelické gymnázium.

Rešpekt

Onoho času som sa bývalému košickému rabínovi Jossimu Steinerovi priznal, že mám trému, keď ma na židovských potulkách počúva. On, ktorý žije židovským životom, počúva mňa nežida (gója) rozprávať o židovstve. Reagoval s nadhľadom, diplomaciou a úsmevom: "Rád vás počúvam, lebo je napísané: Všetko, čo som sa naučil, bolo od mojich žiakov."