V Gemerskej Hôrke neostalo ani jedno oko suché

V Gemerskej Hôrke neostalo ani jedno oko suché

Samospráva Gemerskej Hôrky, malej obce južného Gemera, si pripomenula pamiatku židovských rodín, ktoré na základe maďarských protižidovských zákonov museli jedného dňa roku 1944 nasadnúť s malým batohom na voz. Odviezol ich najprv do geta v neďalekom meste Tornaľa, odkiaľ, vagónmi na prevoz dobytka, boli neskôr odvezení do známej poľskej destinácie. Tomu, že väčšina z nich má vystavený len jednosmerný lístok, nechceli veriť.

S odstupom 75 rokov vieme, čo nasledovalo. Do rodnej obce sa vrátili dve vychudnuté ženy s podlomeným zdravím – mama s dcérou. V ich dome už býval niekto iný, vlastne všetky domy po deportovaných si už miestni dávno prerozdelili. Obava z budúcnosti bola silnejšia, ako vôľa začínať nový život na mieste, odkiaľ ich raz vyprevadili, vysťahovali sa teda do Izraela. Našli sa samozrejme i dobrí ľudia, majú svoje mená a nikdy na nich preživší nezabudnú - pomáhali, skrývali. Boli však v zúfalej menšine v mori pasívnej, nemej  väčšiny.

Píše sa rok 2019. Väčšina obcí na území dnešného Slovenska a Maďarska má svoj príbeh spoluobčanov, ktorí sa pred 75 rokmi stali nežiadúcimi. Nie každá obec je však Gemerská Hôrka. Zomkla sa celá – obecný úrad a jeho volení predstavitelia, učitelia, zanietení občania, ktorí dopodrobna zmapovali tragické udalosti, predstavitelia reformovanej cirkvi za pomoci potomkov odvlečených rodín Klór a Wiesenberg odhalili pamätnú tabuľu ôsmim židovským rodinám.

Na malom spomienkovom stretnutí odzneli prenikavé myšlienky. Ospravedlniť sa dá živým, mŕtvi už ospravedlnenie prijať nemôžu. Mŕtvi sú naši starí rodičia, ich priazeň a objatie sme kvôli holokaustu nikdy nepoznali. Tieto slová predniesol Tibor Kornfeld, predseda dunajskostredskej ŽNO, ktorý Gemerskej Hôrke aktívne pomáhal podujatie pripraviť.

Všetkých prítomných k slzám dojal video pozdrav Erzsi-néni, jednej z dvoch dám, ktoré deportáciu prežili. Má úctyhodných 94, žije v Izraeli, svoj život zasvätila výchove mladých, bola stredoškolskou učiteľkou a riaditeľkou gymnázia. Ani dlhé desaťročia jej nevzali nádherný a kultivovaný prejav v jej rodnom jazyku.

Najsilnejším odkazom celej spomienkovej slávnosti, na ktorej boli prítomné deti, vnúčatá a pravnučka Erzsi-néni, je výzva dnešnej mladej generácii. To, čo sa stalo, sa už neodstane. Pripomenúť si obete rasového násilia, prípadne vysloviť ospravedlnenie – to je otázka slušnosti. Nedopustiť však, aby sa čokoľvek podobné zopakovalo je povinnosťou. Je povinnosťou mladej generácie. Tí mladí, ktorí sa na podujatí zúčastnili dokázali, že si svoju úlohu plne uvedomujú.

V Gemerskej Hôrke neostalo ani jedno oko suché
V Gemerskej Hôrke neostalo ani jedno oko suché
V Gemerskej Hôrke neostalo ani jedno oko suché