Sviatočné slovo

Sviatočné slovo

Vážení diváci, milí členovia židovskej komunity

 

každoročne dostáva slovenská židovská komunita pri príležitosti jesenných sviatkov možnosť  prihovoriť sa všetkým občanom Slovenska. Tento rok sa tejto cti dostalo mne. Volám sa Richard Duda a som predsedom Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku.

Blíži sa židovský Nový rok – hebrejsky Roš Hašana. Pripadá na prvý deň židovského mesiaca Tišri a oslava trvá dva dni. Otvára rad sviatočných dní, nazývaných Vysoké sviatky a je spojený s najvýznamnejším sviatkom židovského roka, s dňom zmierenia - Jom Kipur, teda takzvaným dlhým alebo tiež pôstnym dňom. Prichádza o 10 dní neskôr po Novom roku. Obdobie medzi týmito dvoma sviatkami je obdobím vnútorného rozjímania, zmierenia sa s okolím, čo by každému malo pomôcť získať pocit duševnej úľavy a vyrovnanosti. Sviatok Roš Hašana je spomínaný aj v Talmude ako výročný deň stvorenia sveta, presnejšie povedané, ako výročie šiesteho dňa stvorenia sveta. V tento deň urobil prvý človek svoje prvé kroky a my všetci - symbolicky, robíme v tento deň prvé kroky zvyšku nášho života. Neodmysliteľnou súčasťou sviatku Roš ha-šana sú sviatočné bohoslužby v synagógach a trúbenie na baraní roh, zvaný šofar. Zvuk rohu má pripomínať zmluvu uzavretú medzi všemohúcim a židovským národom na hore Sinaj a mal by všetkých prebudiť z mravnej letargie.
Pokiaľ ide o jedlo, tradičné je podávanie jablko s medom, čo má symbolizovať nádej, že budúci rok bude "sladký ako med". Pečiva chala, ktoré sa inokedy pečie ako pletený chlieb, je počas tohto sviatku okrúhle a do cesta sa pridávajú hrozienka, nech je koláč sladký.  Tradične sa podáva aj medový koláč či jablkový závin. Zvykom je jesť aj granátové jablko, pretože má vraj 613 semienok – teda rovnaký počet, ako je v Tóre prikázaní dobrých skutkov – takzvaných micvot.

To je teda náboženský odkaz sviatku i tradície s ním spojené. Ako svetský predstaviteľ židovskej komunity by som sa rád zamyslel nad posolstvom sviatku pre dnešok. V hektických časoch čoraz častejšie a intenzívnejšie pociťujeme únavu, vyčerpanosť a skleslosť. Potrebujeme vypnúť, načerpať nové sily. Veľmi moderný je dnes výraz zresetovať sa. Podobný význam majú i vysoké jesenné sviatky. Za ostatný rok sme sa s kde-kým pohádali, možno sme niekoho urazili, neprávom obvinili, možno sme sa nevyhli i väčším hriechom, svedomie nás teda ťaží nánosom menších či väčších boľačiek, ktoré nás oslabujú aj fyzicky. Sviatočné dni vnímame ako príležitosť očistiť sa. Nie symbolicky, nie pasívne. Robíme to aktívne – naprávame, čo sme pokazili, zmierujeme sa s okolím a ak je to potrebné, žiadame o odpustenie. Musíme to robiť úprimne – nielen vypočítavo uvoľňovať priestor v našom svedomí na hromadenie nových hriechov. Je to vlastne také nastavenie zrkadla. Nášho odrazu v ňom sa nesmieme báť, musíme dokázať sa sami sebe pozrieť do očí bez toho, aby sme cítili nutkanie sklopiť zrak. Sú to chvíle, keď si uvedomíme, že život je príliš vzácny dar na to, aby sme ho nežili dôstojne, aby sme ho zneuctili, znevážili zlými skutkami.

Drahí členovia našej komunity, vážení občania Slovenskej republiky. Zaželajme si spoločne na prahu sviatočných dní najmä veľa pohody, nádherných chvíľ s najbližšími a najmä schopnosť rozlíšiť dobro od zla.

Video si pozrite priamo z archívu RTVS kliknutím na tento link.