Svedectvo o svete, ktorý už nie je...

Svedectvo o svete, ktorý už nie je...

Dobrá nad Ondavou. Obec, ktorú do nenávratna odniesol megalomanský projekt. Vodná nádrž Domaša ukryla pod svoju hladinu celú dedinu.

Roky predtým do nenávratna odišla i malá židovská komunita tejto hornozemplínskej obce.

Ostali len Spomienky

 

OČI JUDITY

 

V našej dedine žilo okolo 15 židovských rodín. Väčšina z nich mala viac detí. Medzi nimi aj rodina Rottová. Bol mäsiarom a vyrábal sódu. Ich dcéra Judita bola mojou spolužiačkou. Mala čierne kučeravé vlasy, veľké tmavé oči a do školy vždy nosila čiernu klotovú zásterku lemovanú červeným okrajom, vzadu zaviazanú na veľkú mašľu. Sedávala predo mnou v lavici. Asi sa mi veľmi páčila. Sem-tam som ju pošteklil a veľmi rád som jej rozväzoval tú veľkú mašľu.

Posledný raz som ju videl v ten deň, kedy všetky rodiny zhromaždili na stred dediny, naložili do vozov a odviezli do nenávratna.

Stál som, vtedy 10-ročný chlapec, nechápajúci, čo sa deje medzi zhromaždenými občanmi, čo sa prišli pozrieť, jedni s nenávisťou, iní so smútkom a zdesením. Na jednom z vozov sedela Judita. Zrazu som zistil, že sa díva na mňa, dlho, smutne, vystrašene. Nikdy nezistím, čo si vtedy myslela.

Od tej doby, kedykoľvek vidím oči detí, či už z Bafry, Vietnamu, či teraz z Bosny a Hercegoviny, vždy vidím oči Judity. Asi sa ich nezbavím po celý život.

MUDr. A. Š.

Uverejnené v týždenníku Bardejovské novosti č. 16/1993

© MUDr. Aladár Šaláta, CSc. Z knihy Dobrá nad Ondavou, jej život a zánik. PONET press, Námestie SNP 1, Bardejov. Vydané v decembri 2000 v náklade 200 ks.

Svedectvo o svete, ktorý už nie je...