Roš Chodeš o sčítaní obyvateľov

Roš Chodeš o sčítaní obyvateľov

Dajme sa zrátať, aby sa s nami počítalo... 

Rozhovor s Richardom Dudom

Richard Duda (1967) vyštudoval inžinierske štúdium na Technickej univerzite v Košiciach a program MBA na Webster University. Pracoval vo vysokých manažérskych funkciách súkromných spoločností, dnes pôsobí vo veľkom česko-slovenskom holdingu. Od roku 2019 je predsedom Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike. Nasledujúci  rozhovor sa venuje predovšetkým sčítaniu obyvateľov na Slovensku a tomu, čo to znamená pre židovskú komunitu.

Na úvod nám nedá nespýtať sa, ako slovenská židovská komunita bojuje s pandémiou.

Všetko by som to rozdelil na obdobie pred vakcínou a po jej príchode. V tejto neľahkej dobe mám možno takú malú výhodu – som profesionálnym krízovým manažérom. Snažili sme sa rýchlo zaviesť režimové opatrenia, a to v prvom rade v zariadení pre židovských seniorov Ohel David a v jednotlivých obciach.

Obce a ich vedenie robili a stále robia úžasnú robotu. Dokonca i slovenské médiá si všimli, že Ohel David, ako jediné zariadenie v bratislavskom kraji, nezaznamenalo pozitívneho klienta či zamestnanca. Sme veľmi radi, že sa nám podarilo presadiť zaradenie Ohelu do pilotnej fázy očkovania, preto boli jeho klienti úplne medzi prvými zaočkovanými. ŽNO Bratislava pod taktovkou svojho predsedu veľmi úspešne a efektívne zorganizovala očkovanie preživších. V závetrí, mimo pozornosti médií, ako včeličky predsedovia jednotlivých obcí prihlasovali svojich seniorov na očkovanie a zabezpečovali s tým súvisiacu logistiku. Nevyhli sa nám ani tragické úmrtia našich členov, v Nitre podľahol covidu predseda tamojšej ŽNO. V rovnaký deň mu podľahla i jeho manželka... Verím, že ďalšie tragédie sa nám budú vyhýbať.

Poďme k tomu, čím židovská komunita v týchto dňoch nepochybne žije. Sčítaním obyvateľov.

V každom členskom štáte EÚ musí každých 10 rokov prebehnúť takzvaný cenzus – sčítanie obyvateľov, domov a bytov. Naposledy sa u nás konalo v roku 2011. Slovenské špecifikum umožňuje prihlásiť sa aj k židovskej národnosti, keďže Židia (písané veľkým Ž sú považovaní za národnostnú menšinu). Koncept, ktorý sa ťažko vysvetľuje napríklad našim zahraničným  priateľom, oni totiž pojem národnostnej či etnickej menšiny nepoznajú. Ako sme pred desiatimi rokmi dopadli? K židovskému vierovyznaniu sa prihlásilo 1999 občanov SR a k židovskej národnosti 631.

Píše sa rok 2021, zúri pandémia, ktorá určite narúša Štatistickému úradu SR proces prípravy sčítanie. Po prvýkrát sa nebude vypĺňať tlačený formulár, všetko sa bude diať v online priestore. Takzvaní sčítací asistenti sa zatiaľ nemôžu voľne pohybovať a pomáhať. Keď sa situácia zlepší, prídu do domácností, alebo budú k dispozícii vo verejných priestoroch, napríklad v obchodných centrách. Toto však proces sčítania predĺži do jesene. (Budeme sa snažiť s predsedami obcí zabezpečiť, aby každý člen obce mal k dispozícii pomoc, ak ju bude potrebovať.)

Necháte rozhodnutie na každého občana, alebo sa pripojíte k menšinám či náboženským spoločnostiam, ktoré organizujú „sčítaciu kampaň“?

Presne túto otázku sme si na jeseň položili. Nie, nejde o voľby, nehľadáme „ovečky“...  Bola by však chyba ostať nečinne v úzadí, a to najmä v nie celkom prehľadnej situácii, do ktorej vstupujú intenzívne kampane rôznych záujmových skupín – od náboženských fanatikov až po ateistov. Tiež by sme si vyčítali, ak by čo i len jeden jediný občan Slovenska zamlčal svoj pôvod zo strachu pred extrémizmom. To by bolo v 21. storočí veľmi smutné.

Ako sa teda k židovskému „pôvodu“ na Slovensku dá prihlásiť?

Zámerne v kontexte sčítania používame slovné spojenie židovské korene, pretože k nim sa dá na Slovensku prihlásiť dvoma spôsobmi. Je to prihlásením sa k židovskému vierovyznaniu. Tu nás veľmi teší, že sa nám podarilo so Štatistickým úradom odstrániť anomáliu z minulosti. V predchádzajúcich sčítaniach sa totiž občania mali hlásiť k „Ústrednému zväzu židovských náboženských obcí“, čo je nezmyselné a úsmevné zároveň. Ani slovenskí katolíci sa predsa nehlásia ku Konferencii biskupov Slovenska. V elektronickom formulári bude uvedená príslušnosť k Židovskej obci na Slovensku a v zátvorke bude uvedené židovské vierovyznanie.

A čo tí, ktorí sa necítia príslušníkmi cirkvi?

Sme radi, že po búrlivej diskusii bude existovať možnosť uviesť aj druhú, takzvanú sekundárnu národnosť. Existoval totiž silný tlak z radikálnejších kruhov národnostných menšín, aby táto možnosť neexistovala, lebo sa tým vraj „riedi“ sila národnostnej identifikácie. Zvíťazili argumenty o pozitívach a táto možnosť zostala – tak, ako to je v okolitých štátoch. Sekundárna národnosť je teda tá, ku ktorej pociťuje občan (z akýchkoľvek dôvodov) citovú väzbu. Úžasná možnosť pre deti zo zmiešaných manželstiev, či spôsob, ako vyjadriť úctu k predkom, ich kultúre, náboženstvu, tradíciám. K židovskej národnosti (primárnej či sekundárnej) alebo náboženstvu sa môžu prihlásiť deti, vnúčatá či pravnúčatá.  Je to teda o pocite, o náboženských či etnických koreňoch, o úcte k tradíciám. Zaujímavosťou je i to, že sčítať sa majú aj cudzinci, ktorí majú na Slovensku trvalý pobyt, prechodný či tolerovaný pobyt.

Ako bude teda vaša kampaň prebiehať?

V najbližších týždňoch sa obrátime na občanov Slovenska s odkazom, že sčítanie obyvateľov je jedinečnou príležitosťou vysporiadať sa s otázkami identity, ukázať, že na dnešnom Slovensku Židia/židia žijú a ich tradície, kultúrny a intelektuálny odkaz nezanikne. Naša komunikačná kampaň sa bude niesť v duchu skvelého aforizmu, ktorý pre nás vymyslel Tomáš Janovic: „Dajme sa zrátať, aby sa s nami počítalo!“  a osloví viaceré cieľové skupiny, vrátane tej,  ktorá má záujem niesť ďalej odkaz svojich predkov. Chceme osloviť všetkých, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú organizovaní v židovských obciach, či sú veriaci alebo ateisti. V minulosti prekvitajúca židovská komunita na území Slovenska zanikla, jej potomkovia sú tu a nezabúdajú. To je naším odkazom.