Režim, ktorý opovrhoval minulosťou si nezaslúžil budúcnosť

Režim, ktorý opovrhoval minulosťou si nezaslúžil budúcnosť

Na konci 19. storočia pribudla do panorámy starej Bratislavy synagóga na Rybnom námestí. Jej autorom bol architekt Dionýz Milch a už na prvý pohľad lákala zraky okoloidúcich. Postavená bola v maurskom štýle, typické pre ňu boli farebné obkladačky a dve veže na rohoch budovy. Architekt si mohol dovoliť istý rozlet fantázie, keďže zadávateľom bola neologická časť bratislavskej židovskej komunity, ktorá sa aj týmto chcela odlíšiť od konzervatívnej ortodoxnej židovskej obce. V synagóge bol dokonca inštalovaný organ.

Postavili ju v roku 1893 v bezprostrednej blízkosti Dómu sv. Martina. Slúžila bratislavským neológom (ortodoxná synagóga sa nachádzala na Zámockej ulici, zbúrali ju v roku 1961). Aj keď počas vojny nebola poškodená, z dôvodov, ktoré netreba pripomínať, prestala plniť svoj pôvodný účel. Po nástupe komunistickej vlády, ktorá objekt pod nátlakom odkúpila, sa zo synagógy stal sklad. Neskôr sa v jej priestoroch dokonca nachádzali ateliéry Slovenskej televízie. Aj napriek tomu vznikol v jednej z miestností akýsi zárodok múzea. Vďačíme za to architektovi Eugenovi Bárkánymu, ktorý opatroval zbierku judaík židovskej komunity. Boli to prvé zbierky budúceho  židovského múzea, vtedy navrhovaný názov znel „Slovenské židovské protifašistické múzeum“.

Na začiatku 70. rokov vznikla potreba nového mosta prepájajúceho brehy Dunaja. Napriek tomu, že podhradie v časoch asanačných prác nebola ani zďaleka výstavná štvrť, mostu padlo za obeť hneď niekoľko cenných historických pamiatok. V záujme výstavby Mosta SNP bola asanovaná veľká časť Rybného námestia, domy na dunajskom nábreží, umelecky i historicky hodnotné domy na Žižkovej ulici. Na Židovskej ulici boli zachované len dva domy - rokokový dom U dobrého pastiera a Zsigrayho kúria, v ktorej v súčasnosti sídli Múzeum židovskej kultúry.

Medzi nimi padla aj synagóga. Pre mnohých je toto rozhodnutie doteraz nestráviteľné a považujú ho za jedno z najväčších kultúrnych barbarstiev na našom území. Niekoľkí odborníci sa dokonca vyjadrili, že asanácia synagógy nebola nutná ani z hľadiska výstavby mosta. Búracie práce vykonávali ťažké mechanizmy v apríli 1969 a poslali tak do nenávratna symbiózu synagógy a katolíckeho kostola – čím definitívne zanikol multikultúrny kolorit a atmosféra Bratislavy. Vývoj sa zastaviť nedá, staré ustupuje novému, modernizmu sa brániť nesmie, doba si vyžaduje obete, požiadavky občanov sa menia – snahy o  ospravedlnenie tohto fatálneho zlyhania zdravého rozumu neobstoja a nedokážu adekvátne vysvetliť fyzickú bariéru vo verejnom priestore, ktorá spôsobila nesceliteľnú jazvu v srdciach Bratislavčanov.

Vďaka výstave Stratená dominanta strateného mesta sa po prvýkrát budeme mať možnosť virtuálne poprechádzať po interiéri synagógy ale i Vydricou a Rybným námestím.

Pozývame váš všetkých na vernisáž jedinečnej výstavy. Uskutoční sa 20.10. o 14:30 na Rybnom námestí.

© Foto N.f. židovského kultúrneho dedičstva – Menorah 2018

Režim, ktorý opovrhoval minulosťou si nezaslúžil budúcnosť