PRVÉ ROKY TRNAVSKEJ SYNAGÓGY PO ZNOVUOTVORENÍ

PRVÉ ROKY TRNAVSKEJ SYNAGÓGY PO ZNOVUOTVORENÍ

Prvých päť rokov od znovuzrodenia trnavskej neologickej synagógy ako priestoru pre súčasné umenie mapuje v knihe Pamäť miesta historička, kritička a kurátorka Jana Geržová. Vydala ju na sklonku uplynulého roka Galéria Jána Koniarka, ktorej je kultúrne centrum súčasťou. Autorka sa upriamila na výstavné aktivity, na ktorých sa podieľala v rokoch 1995 až 2000. 

Synagóga v Trnave má pohnutý osud. Postavili ju v roku 1897 a slúžila početnej židovskej náboženskej obci. Po holokauste zostala spustnutá, neskôr slúžila ako sklad a aj vyhorela. "Napriek týmto okolnostiam sa duchovný rozmer synagógy nestratil a dodnes spoluvytvára magickú atmosféru miesta. Po roku 1994, keď ju po čiastočnej rekonštrukcii otvorili pre širšiu kultúrnu verejnosť, inštalácie vytvorené in situ vstúpili do dialógu s minulosťou," uviedla PR manažérka galérie Zuzana Dohnalová.

Výstavné projekty v synagóge sú zaradené do troch cykloch, z nich Pamäť miesta pracuje práve s odkazom na históriu synagógy. V ňom sa prezentovali Ľubo Stacho s Plátnami spomienok a zabudnutia, Anton Čierny so Svitaním, Dorota Sadovská s Luminiou, Monogramista s Cvaot/Zástupom, Peter Rónai s After Alter Ego, Richard Fajnor s Ante Portas, Patrik Kovačovský s Blimp, Diane Samuels so Zvukmi a tieňmi a Anne a Patrick Poirier so Slzami zabudnutia.

Prvou výstavou v rámci cyklu Umenie aury bola v januári 1995 Iná rovina Jana Ambrůza a Lavice Emőke Vargovej. V cykle Vymedzenie priestoru vystavoval ako prvý vo februári 1999 Imro Vaško svoju Sieť. 

Texty v knihe, interpretujúce inštalácie konkrétnych autorov, vznikli v rovnakom čase ako samotné diela. Odzneli na vernisážach a boli publikované v skladačkách vydaných pri príležitosti jednotlivých výstav. Publikácia Pamäť miesta – Synagóga-Centrum súčasného umenia 1995-2000 vyšla s podporou Fondu na podporu umenia. 

msz