PREJAV IZRAELSKÉHO VYSLANCA PRI OSN NA GENERÁLNOM ZHROMAŽDENÍ 24.11. 2014

PREJAV IZRAELSKÉHO VYSLANCA PRI OSN NA GENERÁLNOM ZHROMAŽDENÍ 24.11. 2014

Prejav vyslanca Izraela pri OSN, Rona Prosora, na generálnom zhromaždení dňa  24. novembra 2014

 

Pán Prezident,

 

stojím tu ako hrdý zástupca štátu Izrael a Židov z celého sveta. Stojím vzpriamene pred Vami, pretože viem, že pravda a morálka sú na mojej strane. A predsa ked tu stojím viem, že na tomto zhromaždení je dnes pravda postavená na hlavu a morálka odhodená bokom.

Skutočnosťou v tomto bode je: ak členovia medzinárodného spoločenstva hovoria o izraelsko – palestínskom konflikte, potom ich zahalí hmla, aby akúkoľvek logickú a morálnu zreteľnosť zakalila. Výsledkom nie je realistická ale surrealistická politika.

Že izraelsko-palestínsky konflikt stojí neúnavne v ohnisku sveta, je jedna nespravodlivosť na veľa miliónoch obetí tyranie  a terorizmu na Blízkom východe. Zatiaľ čo tu hovoríme, Jesidi, bahaici, Kurdovia, kresťania aj muslimovia sú v merítku tisícov ľudí mesačne popravovaní a radikálnymi extrémistami vyháňaní z domovov.

 

Na koľkých rezolúciách ste sa v posledných týždňoch uzniesli, aby ste sa tejto kríze venovali? A koľko mimoriadnych zhromaždení ste zvolali? Odpoveď je: nula. Čo to vypovedá o medzinárodnej starosti o ľudský život: Nie veľa, ale to kruto vypovedá o pokrytectve medzinárodnej spoločnosti.

Stojím pred Vami, aby som povedal pravdu. Z 300 miliónov Arabov na Blízkom východe a na severe Afriky menej ako pol % sú skutočne slobodní – a oni všetci sú občania Izraela.

 

Izraelskí Arabi patria k najvzdelanejším Arabom na svete. Sú našími poprednými lekármi a chirurgami, sú volení do nášho parlamentu, a sú činní na našom najvyššom súde. Milióny mužov a žien na Blízkom východe by tieto možnosti a slobody oslávili.

Napriek tomu, jeden štát za druhým bude stáť na tomto pódiu, aby kritizoval Izrael – malý ostrov demokracie v oblasti, ktorá je súžená utláčaním a tyraniou.

 

Pán Prezident,

 

V našom konflikte nešlo nikdy o založenie palestínskeho štátu. Išlo vždy o existenciu židovského štátu

 

Tento týždeň pred 67 rokmi, dňa 29. novembra 1947 hlasovali spojené národy, aby sa krajina rozdelila na židovský a arabský štát. Židia povedali jednoducho ANO. Arabi povedali NIE. Egypt, Jordánsko, Sýria, Irak, Saudska Arábia a Libanon začali vojnu za zničenie nášho znovuzrodeného štátu.

To je historická pravda, ktorú sa pokúšajú Arabi zdeformovať. Historickú chybu Arabov možno pociťovať stále – v životoch, ktoré vyhasli, v životoch, ktoré padli za obeť terorizmu a v životoch, ktoré boli znetvorené jazvami úzkych politických záujmov Arabov.

Podľa údajov Spojených Národov vo vojne, ktorá bola iniciovaná samými Arabmi, bolo vyhnaných z domovov okolo 700 000 Palestínčanov. V rovnakom čase bolo približne 850 000 Židov nútených utiecť z arabských krajín.

Ako je možné, že táto inštitúcia o 67 rokov neskôr na vyhnanie Židov úplne zabudla, zatiaľ čo vyhnanie Palestínčanov je predmetom každoročnej debaty.

Rozdiel tkvie v tom, že Izrael vynaložil všetky možné sily, aby židovských utečencov integroval do spoločnosti. Arabi urobili presný opak. Najväčší útlak palestínskeho ľudu sa uskutočňuje v arabských krajinách. Vo veľkej časti arabského sveta je Palestínčanom odopierané štátne občianstvo a agresívnym spôsobom sú diskriminovaní. Zakazuje sa im vlastniť pôdu a odopiera sa im právo vykonávať niektoré povolania.

A predsa v žiadnej z rezolúcií nenájdeme jednu jedinú zmienku o tomto zločine.

Keby ste si skutočne robili starosť o biedu palestínskeho národa, existovala by jedna – aspoň jedna jediná rezolúcia, ktorá by sa venovala Palestínčanom, ktorí bolí usmrtení v Sýrii. A keby ste mali skutočne tak vážne starosť o Palestínčanov, existovala by aspoň jedna rezolúcia, ktorá by odsúdila zaobchádzanie s Palestínčanmi v libanonských utečeneckých táboroch.

Ale také neexistujú. Dôvodom je, že v dnešnej debate nejde o vyslovenie sa za mier alebo pozdvihnúť hlas za palestínsky národ. Ide o to, hovoriť proti Izraelu. Debata nie je nič iné ako festival nenávisti a ohovárania proti Izraelu.

 

Pán Prezident,

európske národy sa držia hesla Liberté, Égalité, Fraternité – sloboda, rovnosť a bratstvo. Ale nič nie je viac vzdialené ako heslo a skutočnosť Často počúvam európskych politikov hlásať, že Izrael má právo žiť v bezpečných hraniciach. To je veľmi pekné. Ale musím povedať, že to má taký zmysel, ako keby som tu stál a oznamil, že Švédsko má právo žiť v bezpečných hraniciach.

Keď ide o otázku bezpečnosti, Izrael sa musel bolestným spôsobom poučiť, že sa na iných nemôžeme spoľahnúť - a s istotou nie na Európu.

V roku 1973, na Jom Kipur, v svätý deň židovského kalendára, okolité arabské štáty začali útok na Izrael. V hodinách pred začiatkom vojny, Golda Meir vtedajšia ministerská predsedkyňa urobila jedno ťažké rozhodnutie, nezačať preventívny úder. Izraelská vláda sa uzrozumila na tom, že by sme preventívnym útokom stratili podporu medzinárodného spoločenstva.

Keď sa arabské armády na všetkých frontoch blížili, bola situácia v Izraeli dramatická. Počet našich obetí narástol a zásoby zbraní a munície klesli. V tejto hodine núdze prezident Nixon a minister zahraničných vecí Kissinger rozhodli, že vyšlú nákladné lietadlá Galaxy s tankami a muníciou, aby zásobili naše vojenské jednotky. Jediný problem bol, že lietadlá Galaxy pri lete do Izraela potrebovali dotankovať.

 

Arabské štáty nás obkľúčili a naša existencia bola ohrozená – a predsa Európa nebola ochotná nechať, čo i len jeden krát, lietadlá natankovať. USA sa zapojili ešte raz a vyrokovali povolenie natankovať lietadlá na Azorských ostrovoch.

Vláda a ľud Izraela nikdy nezabudnú, že keď naša existencia bola daná všanc, iba jediná krajina prišla na pomoc: Spojené štáty Americké.

 

Izrael je unavený prázdnymi prísľubmi šéfov európskych štátov a vlád. Židovský národ má dlhú pamäť, že ste nás nechali v štichu v 40 – tych rokoch. Nechali ste nás v štichu v roku 1973.

A nechávate nás v štichu aj dnes.

 

Každý európsky parlament, ktorý predčasne a jednostranne hlasuje za to, aby bol uznaný palestínsky štát, dáva Palestínčanom presne to, čo chcú: štátnosť bez mieru. Tým, že im na striebornej tácke servírujete štát, odmeňujete jednostranné aktivity a odoberáte Palestínčanom akúkoľvek potrebu pristúpiť k rokovaniam, ku kompromisom alebo vzdania sa násilia. Vysielate posolstvo, že predstavitelia Palestínskej autonómie, ktorí sedia v jednej vláde s teroristami a títo štvú  k  násiliu proti Izraelu, že za to nemusia platiť žiadnu cenu.

Prvý členský štát Európskej únie, ktorý chcel oficiálne uznať palestínsky štát bolo Švédsko. Dá sa opýtať, prečo sa švédska vláda tak snažila tento krok urobiť. Keď sa jednalo o iné konflikty v našom regióne, volala švédska vláda k priamym rokovaniam medzi stranami. Ale pre Palestinčanov – aké prekvapenie – prestreli červený koberec.

Ministerka zahraničných vecí mohla veriť, že je tu, aby tzv. historické uznanie jej vládou sa oslavovalo, čo v skutočnosti nie je nič iné ako historická chyba.

Švédska vláda môže organizovať udeľovanie Nobelovej ceny, ale nie je nič „nóbl“ v jej cynickej politickej kampani uchlácholiť Arabov, aby získali miesto v bezpečnostnej rade. Národy v bezpečnostnej rade by mali mať rozum, senzitívnosť a citlivosť.

No a teraz švédska vláda neprejavila žiadny rozum, žiadnu sensitivitu a žiadnu citlivosť. Iba nerozum.

Izrael sa nusel bolestivo presviedčať o tom, aké nedozierne dôsledky so sebou prináša, ak počúva medzinárodné spoločenstvo. V roku 2005 sme jednostranne opustili všetky sídliska v pásme Gazy a presídlili všetkých občanov odtiaľ preč. Dostali sme sa bližšie k mieru? Vôbec nie. Iránu to iba vydláždilo cestu, aby vyslal svojich teroristických zástupcov a aby pred dverami našich domovov vybudovali pevnosť teroru.

Môžem Vás uistiť, že už nikdy neurobíme rovnakú chybu. Ak ide o našu bezpečnosť, nemôžeme sa a nebudeme sa spoliehať na iných. Izrael musí byť schopný sa brániť vlastnými silami.

 

Pán Prezident,

štát Izrael je krajinou našich praotcov Abrahama Izaka a Jakuba. Je to krajina, do ktorej Mojžíš viedol svoj národ, kde David vybudoval svoj palác, kde Šalamún postavil židovský chrám a kde Jesaja (Izak) mal víziu večného mieru.

Tisíce rokov žili Židia kontinuálne v krajine Izrael. Prekonali sme vzostup a zánik asýrskej, babylonskej, gréckej a rímskej ríše. Prekonali sme tisíce rokov prenasledovania, vyhnanstva a križiackych výprav. Spojenie medzi židovským národom a židovskou krajinou je nezlomné. Táto jednoduchá pravda sa nedá ničím zmeniť – Izrael je naším domovom a Jeruzalem je naším večným hlavným mestom.

Súčasne uznávame jasne zvláštny význam, ktorý má Jeruzalem pre iné vierovyznania. Pod izraelskou suverenitou môžu všetci ľudia – a ja to zdôrazňujem: všetci ľudia – bez ohľadu na to aké majú náboženstvo alebo národnosť – môžu navštevovať sväté miesta. A máme úmysel to naďalej dodržovať. Jediní, ktorí sa pokúšajú status quo na Chrámovej hore zmeniť sú palestínski vodcovia. Prezident Abbas oznámil svojmu ľudu, že Židia Chrámovú horu špinia. Vyzval na dni vzdoru a požiadal Palestínčanov, aby zabránili Židom v stupe na Chrámovú horu a pritom – citujem: „použiť všetky potrebné prostriedky“. Tieto slová sú tak nezodpovedné ako sú neakceptovateľné.

 

Nie je potrebné byť katolíkom, aby sme smeli navštíviť Vatikán, nie je potrebné byť Židom, aby sme mohli navštíviť Múr nárekov, ale niektorí Palestínčania si prajú, aby sa dožili dňa, keď Chrámovú horu budú môcť navštíviť iba muslimovia.

Vy ako medzinárodné spoločenstvo podporujete extrémistov a fanatikov. Vy, ktorí toleranciu a slobodu vierovyznania hlásate, mali by ste sa hanbiť. Izrael to nikdy nepripustí. Postaráme sa o to, aby sväté miesta na veky ostali otvorené pre všetkych ľudí všetkých vierovyznaní.

 

Pán Prezident,

nikto si nepraje mier viac ako Izrael. Nikto nemusí vysvetlovať, koľko znamená mier pre rodičov, ktorí svoje deti posielajú, aby bránili našu vlasť. Nikto nepozná lepšie nasadenie za úspech alebo neúspech, ako to robíme my Izraelčania. Národ Izraela prelial už príliš veľa sĺz a pochoval veľa synov a dcér.

Sme pripravení na mier, ale nie sme naivní. Bezpečnosť Izraela má najväčší význam. Len silný a zaistený Izrael môže dosiahnuť obsiahly mier. Na základe uplynulých mesiacov musí byť každému jasné, že Izrael má naliehavú potrebu okamžitej bezpečnosti. V posledných týždňoch boli naši občania zastrelení a ubodaní palestínskymi teroristami. Dva razy narazili Palestínčania svojimi autami na skupinu chodcov. Práve pred niekoľkými dňami teroristi, ozbrojení sekerami a pištoľou, zaútočili najbrutálnejším spôsobom na židovských veriacich pri rannej modlitbe. Dosiahli sme bod, kedy Izraelčania nenachádzaju útočisko pred terorizmom už ani len v synagogue.

Tieto útoky neprichádzajú z vákua. Sú výsledkom dlhoročnej indoktrinácie a štvania.

Jedno židovské porekaldo učí: Nástrojom k smrti alebo životu je sila jazyka.

Ako Žid a Izrealčaan viem s absolútnou istotou: Ak naši nepriatelia povedia, že nás chcú napadnúť, potom je to potrebné vziať vážne. Charta Hamasu nielenže hlása vraždu národa, ale aj žiada zničenie Izraela a zavraždenie Židov na celom svete.

Dlhé roky Hamas a iné teroristické skupiny posielali samovražedných atentátnikov do našich miest, začali raketové útoky na naše mestá aby unášali a vraždili našich občanov.

A čo je s predstaviteľmi palestínskej autonómie? Vedie systematickú kampaň štvania.

V školách vyučujú deti, že sa „Palestína“ bude rozprestierať od Jordánu po Stredozemné more. V mešitách náboženskí vodcovia rozširujú zlomyselné osočovania, v ktorých obviňujú židov, že ničia sväté muslimské miesta. Na športových štadiónoch sú športovci označovaní za teroristov. A v novinách kreslené vtipy povzbudzujú Palestínčanov, aby  uskutočňovali teroristické útoky na Izrael.

V mnohých častiach sveta deti vyrastajú s kreslenými filmami, v ktorých Mickey Mouse tancuje a spieva.Aj palestínske deti si pozerajú Mickey Mousa, ale v národnej televízii Palestínčanov, tancuje perverzná figúrka oblečená ako Mickey Mouse, ktorá má oblečený pás s výbušninou a spieva „Smrť Amerike, smrť židom“.

 

Žiadam Vás tu a dnes, aby ste sa zasadili za niečo konštruktívneho. Odsúdiť verejne násilie, odsúdiť štvanie a kultúru nenávisti.

Väčšina ľudí sa domnieva, že konflikt vo svojom jadre tkvie v boji medzi Židmi a Arabmi alebo medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi. Mýlia sa.  Boj, ktorého sme svedkami je bojom medzi tými, ktorým je svätý život a tými, ktorí oslavujú smrť.

Po brutálnom útoku v jeruzalemskej synagóge sa v palestínskych mestách a dedinách oslavovalo. Ľudia tancovali na uliciach a rozdeľovali sladkosti. Mladí ľudia pózovali so sekerami, z tlampačov na mešitách sa hlásali blahoželania a teroristi boli oslavovaní ako mučedníci a hrdinovia. Nebolo to prvý raz, že sme videli ako Palestínčania oslavujú zavraždenie nevinných civilistov. Po každom teroristickom útoku na izraelských civilistov sme videli ako Palestínčania jasajú a videli sme ich dokonca ako išli do ulíc oslavovať útoky z 11. Septembra na World Trade Center, ktorý sa stal priamo tu, v New Yorku. Predstavte si, aký druh štátu by táto spoločnosť vytvorila. Potrebuje Blízky východ skutočne ďalšiu terorkraciu? Niektorí členovia medzinárodného spoločenstva jej vzniku nadŕžajú a pomáhajú mu.

 

Pán Prezident, 

keď sme prichádzali do spojených národov, prechádzali sme okolo 193 zástav členských štátov. Ak si vezmete čas a budete počítať, budete vidieť, že 15 zástav ma zobrazený polmesiac a na 25 zastavách je kríž. A potom existuje zástava so židovskou Davidovou hviezdou. Medzi všetkými národmi existuje jeden štát – len jeden malý národný štát pre židovský národ.

A pre niektorých ľudí je aj jeden priveľa.

To ako dnes stojím pred Vami mi pripomína všetky tie roky, ktoré Židia kvôli ignorancii a ľahostajnosti sveta museli zaplatiť krvou. Tieto časy sú preč.

Nebudeme sa ospravedlňovať za to, že sme slobodný a nezávislý národ v našom suverénnom štáte. A nikdy sa nebudeme ospravedlňovať za to, že sa bránime. Národom, ktoré pripúšťajú, aby sa predsudky presadzovali proti pravde hovorím “j´accuse” – žalujem.

 

Žalujem Vás z pokrytectva. Žalujem Vás z dvojtvárnosti.

Žalujem Vás za to, že vytvárate legitimitu tým, ktorí sa pokúšajú zničiť náš štát.

Žalujem Vás za to, že teoreticky hovoríte o práve Izraela na sebeobranu, ale toto právo nám prakticky odopierate.

A žalujem Vás za to, že od Izraela žiadate ústupky, ale nič podobné od Palestínčanov.

 

Na základe tohoto postupu je záver jasný.

Vy nie ste za mier a Vy nie ste za palestínsky národ, Vy ste jednoducho proti Izraelu. Členovia medzinárodného spoločenstva musia rozhodnúť.

Môžete Izrael ako národný štát židovského národa uznať, alebo dovoliť palestínskému vedeniu, bez následkov popierať naše dejiny.

Môžete verejne oznámiť, že takzvaný nárok na návrat je živá mrtvola, alebo môžete pripustiť, že tento nárok predstavuje naďalej hlavnú prekážku každej zmluvy o mieri.

Môžete sa zasadiť za to, aby sa palestinske štvanie skončilo, alebo sa budete prizerať ako sa nenávisť a extrémizmus budú zakoreňovať v budúcich generáciách.

Môžete predčasne uznať palestínsky štát, alebo môžete dodať odvahu vláde palestínskej autonómie zrušiť ich zmluvu s Hamasom a vrátiť sa k priamym rokovaniam.

Rozhodnutie je na Vás. Môžete pokračovať udržiavať Palestínčanov na pôvodnej ceste alebo dláždiť cestu k skutočnému a trvalému mieru.

Ďakujem pán Prezident.