PRED 100 ROKMI SA NARODIL ALFRÉD WETZLER

PRED 100 ROKMI SA NARODIL ALFRÉD WETZLER

Alfréd Wetzler bol jedným z dvojice väzňov, ktorej sa podarilo utiecť z nacistického koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Aj vďaka jeho svedectvu sa svet dozvedel o krutosti nacistov páchanej v koncentračných táboroch. Od narodenia publicistu a protifašistického bojovníka, ktorý po úteku vystupoval pod menom Jozef Lánik, uplynie vo štvrtok 10. mája sto rokov.

Utiecť z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau sa Alfrédovi Wetzlerovi a Rudolfovi Vrbovi (vl. menom Walter Rosenberg) podarilo až na tretí pokus v apríli v roku 1944. Po strastiplnom pochode sa dostali do Žiliny, kde spísali Protokol o Osvienčime. Dokument sa po krátkom čase dostal do rúk židovskej tieňovej vlády v Bratislave, ktorá ho rozšírila nielen na Slovensku, ale rozposlala ho aj do zahraničia - vedeniu Medzinárodného Červeného kríža, Svetovému židovskému kongresu a iným vplyvným židovským organizáciám.

Tieto organizácie predložili dokument vládam Spojených štátov amerických (USA), Spojeného kráľovstva, Poľska a bývalého Československa. Svedectvo oboch väzňov bolo natoľko drastické, že im vládni činitelia neboli náchylní uveriť a nepodnikli nič, čo by ďalších väzňov v koncentračných táboroch mohlo zachrániť.

Alfréd Wetzler sa narodil 10. mája 1918 v Trnave v robotníckej rodine. V rokoch 1936-1940 pracoval v miestnej tehelni. Za sabotáž v tehelni ho v roku 1941 zatkli a na štyri mesiace uväznili v Bratislave. Do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau Wetzlera previezli 13. apríla 1942 zo slovenského pracovného a koncentračného tábora v Seredi. V tábore pracoval ako nosič mŕtvol, alebo ako pisár či člen pracovnej skupiny vykonávajúcej pozemné práce. Z tábora sa Alfrédovi Wetzlerovi spolu s Walterom Rosenbergom podarilo utiecť 7. apríla 1944. Koncom apríla podali 32-stranovú správu o krutosti nacistov vo vyhladzovacom tábore Auschwitz-Birkenau.

Až do konca druhej svetovej vojny bol Alfréd Wetzler členom aktívneho odboja a bojoval v Slovenskom národnom povstaní (SNP). Už v roku 1945 vydal knihu z názvom Oswienčim, hrobka štyroch miliónov ľudí. Presná faktografickosť a dokumentárna podoba knihy zvýraznili hrôzu, ktorú autor prežil v koncentračnom tábore.

K téme sa vrátil v roku 1964, kedy mu vyšiel román Čo Dante nevidel, ktorý sa dodnes považuje za jednu z najlepších kníh v žánri autobiografickej prózy. Román uverejnil pod menom Jozef Lánik. Bývalý väzeň nacistického vyhladzovacieho tábora smrti Alfréd Wetzler mal po roku 1968 problémy aj s komunistickou mocou v bývalom Československu. Vylúčili ho z Komunistickej strany Československa (KSČ), stal sa politicky nespoľahlivým a o jeho svedectvo v socialistickom Československu nikto nestál. Mal dokonca problémy s priznaním známej 255-ky pre účastníkov odboja. Od roku 1970 bol na invalidnom dôchodku.

Priamy svedok pekla tábora smrti Alfréd Wetzler, ktorý svedčil v 60. rokoch minulého storočia aj v procese s Adolfom Eichmannom v Jeruzaleme, zomrel 8. februára 1988 vo veku 70 rokov. Až v roku 1997 rodná krajina ocenila statočnosť Alfréda Wetzlera, keď mu vtedajší prezident SR Michal Kováč udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy in memoriam. V roku 2007 mu zase prezident SR Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy in memoriam.

Pri trnavskej synagóge Wetzlerovi odhalili v roku 2006 pamätnú tabuľu. V roku 2007 dostal spolu s Rudolfom Vrbom čestné občianstvo mesta Trnava in memoriam. Z rúk vtedajšieho trnavského primátora ho prevzala jeho dcéra Tatiana Kernová.

V tomto roku 2. mája sa v Synagóge-Centre súčasného umenia v Trnave pri príležitosti 100. výročia narodenia Alfréda Wetzlera uskutočnilo literárno-hudobné podujatie pod názvom Ako sa rodí poslanie, na ktorom sa čítali úryvky z jeho románu Čo Dante nevidel.
Okrem ukážok z knihy, v ktorej opísal Wetzler obdobie holokaustu, pripravili organizátori - mesto Trnava v spolupráci s Knižnicou Juraja Fándlyho aj Klubom priateľov Trnavy a ďalšími, rozprávanie historika Ivana Kamenca a spisovateľa Milana Richtera o dobe, v ktorej Wetzler žil.

Kniha Čo Dante nevidel vyšla Wetzlerovi prvýkrát v roku 1964 pod pseudonymom Jozef Lánik. Meno používal Wetzler na dokladoch po úteku z koncentračného tábora. Až jej piate vydanie nesie jeho rodné meno. Predslov k tomuto vydaniu, ktoré v roku 2010 uviedli v Trnave, napísal uznávaný britský historik sir Martin Gilbert.

msz