PÁPEŽ PRIJAL HORSKÝCH ŽIDOV

PÁPEŽ PRIJAL HORSKÝCH ŽIDOV

Pápež František vyzval na vyvinutie snáh, ktoré by viedli k vykoreneniu antisemitizmu z ľudskej spoločnosti. Pápež to povedal na stretnutí so skupinou 25 rabínov z východného Kaukazu, ktorí zastupujú židovské komunity žijúce prevažne v Dagestane a na severe Azerbajdžanu.

Ich delegácia zavítala k pápežovi vôbec prvýkrát, a to v rámci Svetového kongresu horských Židov (World Congress of Mountain Jews). František konštatoval, že "antisemitské postoje sa, žiaľ, objavujú ešte aj dnes". 

Zopakoval, že "kresťan nemôže byť antisemitom", lebo "naše korene (so židmi) sú spoločné". Zdôraznil, že opak by "bol v rozpore s vierou a životom". Pripomenul tiež, že "sme spoločne povolaní k úsiliu, aby bol antisemitizmus vykorenený z ľudského spoločenstva." 

Uviedol, že vždy zdôrazňoval dôležitosť priateľstva medzi židmi a katolíkmi, založeného na "bratstve, ktoré má korene v dejinách spásy a konkretizuje sa vo vzájomnej láskavosti". Pripomenul pritom výrok proroka Izaiáša, podľa Boh bude súdiť národy a kmene a tie "prekujú svoje meče na pluhové radlice a svoje oštepy na vinárske nože".

Vyslovil sa za dialóg medzi kresťanmi a židmi, ktorý "sme v tejto dobe povolaní podporovať a šíriť na medzináboženskej úrovni, pre dobro celého ľudstva". 

Zmienil sa v tejto súvislosti o medzináboženskom stretnutí, na ktorom sa pred dvoma rokmi zúčastnil v Azerbajdžane. Spomínal ho ako dôkaz, že harmonické vzťahy medzi náboženstvami je možné vytvárať na základe osobných vzťahov a dobrej vôle. Horskí Židia sú potomkami Židov, ktorí v 6. storočí prišli na Kaukaz z Perzie.

V minulosti boli známi ako veľkí bojovníci a jazdci. Mnoho storočí žili v hornatých oblastiach pri Kaspickom mori, ale po páde Sovietskeho zväzu sa rozišli do viacerých regiónov. Na konci 20. storočia sa k tomuto národu hlásilo asi 110.000 ľudí, pričom 50.000 z nich žije v Izraeli. Veľké komunity sú aj v Rusku a Azerbajdžane.

msz