OČAMI ÚČASTNÍČKY: MEDZINÁRODNÁ ŽIDOVSKÁ KONFERENCIA V HEIDELBERGU

OČAMI ÚČASTNÍČKY: MEDZINÁRODNÁ ŽIDOVSKÁ KONFERENCIA V HEIDELBERGU
OČAMI ÚČASTNÍČKY: MEDZINÁRODNÁ ŽIDOVSKÁ KONFERENCIA V HEIDELBERGU
OČAMI ÚČASTNÍČKY: MEDZINÁRODNÁ ŽIDOVSKÁ KONFERENCIA V HEIDELBERGU

V Heidelbergu, jednom z turisticky najnavštevovanejších miest v nemeckoej spolkovej krajine Bádensko-Württembersko, sa v dňoch 10. – 12. januára 2015 uskutočnila na Vysokej škole židovských štúdií (Hochschule für Jüdische Studien) medzinárodná konferencia s názvom Diversity and Identity – Jewish Communities and the Future of Europe. Táto konferencia mala za cieľ prezentovať široké spektrum pohľadov a názorov rôznych disciplín a krajín sústreďujúcich sa na problémy a vývoj židovských komunít v Európe po roku 1945. Z vedeckej konferencie bude v blízkej budúcnosti vydaný aj zborník, v ktorom účastníci zaoberajúci sa aktuálnymi otázkami a problematikou židovských diaspór spracujú písomné príspevky.

       Na konferencii sa zúčastnilo približne 25 prednášajúcich so svojimi príspevkami z krajín západnej Európy – Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko, Švédsko;  východnej – Rusko; Poľsko; juhozápadnej Európy – Bulharsko, Maďarsko, ako aj z Izraela a USA.

        Konferencia začala v sobotu 10. januára podvečer, tradičnou Habdalou, čo je obrad spojený s ďakovnou židovskou modlitbou prednášanou pánom domu (v tomto prípade to bol predstaviteľ Vysokej školy židovských štúdií Rav Shaul Frieberg) k ukončeniu šabatu. Slovo na zahájenie a úvod konferencie patrilo rektorovi Vysokej školy židovských štúdií (HFJS) Johannesovi Heilovi, ten na začiatku vyzval účastníkov konferencie, aby si minútou ticha uctili obete teroristických útokov vo Francúzsku. Po príhovore rektora nasledovalo Keynote – uvodná prednáška, ktorá mala zosumarizovať hlavné posolstvo, hlavnú myšlienku konferencie, nastoliť základné problémy a otázky týkajúce sa židovských komunít. Na túto úlohu sa podujal Eldad Beck (Haifa), ktorý predostrel otázku ako -  či sa Nemecko poučilo zo svojej minulosti, a zdôraznil  skutočnosť, že hoci je už trištvrte storočia po Holokauste, stále pretrvávajú antisemitské  nálady voči Židom. Poukázal aj na problém nemeckých škôl kde je malá šanca, aby sa mládež naučila niečo o Holokauste, z čoho vyplýva, že mnohí mladí ľudia majú potom skreslené predstavy o židovskej komunite, židovskej tradícii a holokauste (napr. tvrdenia ako: je veľa Židov v nemeckej politike, médiách atď., podľa jeho vlastného prieskumu prevládajú predsudky voči Židom u nežidovských študentov).  Jeho prednáška bola kritická i voči oficiálnej politike Nemecka k židovskej minorite. Ako veľké problémy židovstva uviedol mesianizmus – prúd židovsta, ktorý sa odchyľuje od židovskej tradície a tým ohrozuje aj budúcnosť tradičného judaizmu. Rovnako antisemitsky orientovaná politika novozvoleného prezidenta Turecka Recepa Tayyipa Erdoğana, ktorá negatívnym spôsobom ovplyvňuje nemeckú moslimskú komunitu, čo zhoršuje spolunažívanie týchto dvoch minorít.

      Druhý deň konferencie bol ťažiskovým, prednášky boli rozdelené do šiestich sekcií po troch prednášajúcich. Jednotlivé sekcie sa týkali väčšinou židovských diaspór. Prvá sekcia predstavila základnú problematiku štúdia židovských diaspór; druhá sekcia priniesla diaspóry v západnej Európe; ďalšia sekcia rozoberal súčasnú situáciu Židov v Nemecku; štvrtá sekcia mapovala židovské menšiny v Rusku, na Ukrajine a v Izraely; piata patrila našim severným susedom  - Poľsku, šiesta diaspóre Židov v juhozápadnej Európe. Podrobne opísať, o čom bola každá prednáška, by bolo naozaj veľmi zdĺhavé a únavné, preto vyberiem len tie prednášky, ktoré mňa osobne najviac zaujali a oslovili, a ktoré možno považovať za podnetné a inšpirujúce.     

      Príspevok Jonathana Boyda z Londýna v druhom bloku prednášok predostrel najmä kvantitatívne údaje o počte vyznávačov jednotlivých náboženstiev vo Veľkej Británii, ako aj o percentuálnych počtoch rôznych odnoží judaizmu, ich pokles alebo nárast. Vo svojich výstupoch Boyd uviedol niekoľko zistení, a to, že celkovo v Británii nastal pokles tradičných náboženstiev a ideí, najmä anglikánskeho kresťanstva, ďalej je to nárast sekularizmu, a rovnako demografický nárast minoritných a východných náboženstiev, ako napríklad zvýšenie počtu moslimom zatiaľ, čo počet Židov zostal stabilný. Možno povedať, že tieto zistenia odzrkadľujú celosvetový trend. V rámci odnoží judaizmu sa zaznamenal pokles tradičného judaizmu (traditional judaism) o takmer tretinu, ortodoxný judaizmus (orthodox judaism) zostáva v nezmenenom počte. Zaujímavou informáciou bolo tvrdenie, že populácia židov Haredim zažíva prudký rast vďaka vysokej pôrodnosti.

      Podnetné boli príspevky našich severných susedov z Poľska, ktorí mali veľmi precízne a zaujímavé prezentácie. Prvý z nich bol Witold Wrzosinski s príspevkom Poľské židovské cintoríny ako dedičstvo ,,nikoho“. Po druhej svetovej vojne prežilo len 5% pôvodnej poľskej židovskej populácie, a preto sa o tieto cintoríny nemal po vojne kto starať, a tak upadli do zabudnutia, podliehali devastácii, vykrádaniu, a podobne. Tak zostalo približne dvesto tisíc týchto pomníkov poslednou pamiatkou na  niekdajšiu veľkú židovskú komunitu. Prezentácia priniesla aj množstvo fotografickej dokumentácie opustených židovských cintorínov, ktoré sa snažia mladí židovskí aktivisti mapovať, a prepisovať texty na pomníkoch. V závere príspevku Wrzosinski uviedol, že najlepšou budúcnosťou pre tieto cintoríny je ich digitalizácia, teda ich prenesenie do elektronickej podoby, čím by sa zachovalo ich posolstvo navždy.

        Druhý príspevok poľskej sekcie Kathariny Friedly nám poodhalil súčasný život, radosti a problémy príslušníkov židovskej komunity v Poľsku, čo nám demonštrovala aj krátkym dokumentárnym filmom od Jana T. Grossa NEIGHBORS. Veľa Poliakov v posledných desaťročiach objavilo a stále objavuje svoje židovské korene, čím u nich nastáva problém identity, ktorý je veľmi dôležitý. V súčasnosti sa v Poľsku organizujú rôzne aktivity na podporu židovskej minority, ako napríklad Krakovský židovský festival, letné tábory pre židovské deti, ako aj vydávanie poľského židovského časopisu MIDRAZS, známe je napríklad aj  Múzeum histórie poľských Židov vo Varšave – POLIN.

        Poľskú trojicu príspevkov zavŕšila najmladšia účastníčka konferencie Apolonia Kuc. Predstavila nám mesto Krakov ako baštu ortodoxných Židov, najmä jeho časť Kazimir. Apolonia študuje v Krakove na Jagelovskej univerzite (na Inštitúte židovských štúdií), ktorá oslávila minulý rok okrúhle 650. výročie založenia (1364 – 2014). Táto mladá študentka Židovských štúdií nás oboznámila s ľudovou poverou, ktorá pretrváva v Poľsku dlhé stáročia až dodnes. Hovorí o obraze Žida, ktorého si nežidia vešajú nad krb prevrátený na ruby v čase šabatu, a pod neho podkladajú tanier, aby priniesol rodine peniaze a šťastie. Týmto nám chcela Apolonia demonštrovať, že ľudia v Poľsku sa často držia klasických predsudkov, a nie sú oboznámení s židovskou kultúrou, no napriek tomu, túto poveru vnímajú nežidia skôr pozitívne lebo Žid bol nositeľom bohatstva. Apolonia bola síce najmladšou prispievateľkou konferencie, zato jej výstup pôsobil veľmi sebavedomým a bezprostredným dojmom.

        Na záver druhého konferenčného dňa v šiestom bloku s názvom Juhovýchodná Európa prebehli prednášky maďarských prispievateľov z Budapešti. Ildiko Barna, Ráchel Surányi a Gergő Váczi predostreli problematiku židovskej identity troch generácií preživších Holokaustu v Maďarsku a poslednú vlnu emigrácie maďarských Židov do Izraela.

       Konferencia sa skončila v pondelok 12. januára siedmou sekciou prednášok Židovské vzdelávanie, kde sa predstavili Vladislav Slepoy, Sandra Anusiewicz-Baer a Maja Nizguretski. Zdôraznila by som len, že sa tu spomínalo ako formuje jedna stredná židovská škola v Nemecku identitu židovských študentov, a že ju dokonca navštevujú i nežidovskí študenti, ktorí môžu aktívne participovať na rôznych židovských sviatkoch a tradíciách. Posledná prednášajúca Sally Berkovic z Londýna prezentovala rôzne organizácie na podporu židovských vzdelávacích aktivít, ako aj organizácie podporujúce prípravu Židov emigrujúcich z Európy na život v Izraely - tzv. Alija.

      Na záver chcem dodať, že konferencia v Heidelbergu bola na vysokej odbornej aj organizačnej úrovni, prekvapila zaujímavými a konštruktívnymi diskusiami, či už formálnymi alebo neformálnymi. Ja ako nežidovka som mohla poznať aj kúsok židovskej tradície pri spomínanej Habdale, a rovnako ochutnať niektoré vynikajúce jedlá kóšer kuchyne. Ako osobný prínos si cením, že som nadviazala kontakty s niektorými účastníkmi tejto akcie, a teším sa na našu ďalšiu spoluprácu. Touto cestou sa chcem zároveň poďakovať mojej domovskej Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, že mi umožnila zúčastniť sa na takomto podujatí.

      Môj názor v súvislosti s mojou prítomnosťou na tejto medzinárodnej konferencii je, že povedomie verejnosti o židovskej kultúre a problematike je v krajinách západnej a niektorých krajinách východnej Európy omnoho progresívnejšie ako na Slovensku,  je to výzva do budúcnosti pre naše vzdelávacie a verejné inštitúcie prejaviť väčšiu iniciatívu k problematike minorít, osobitne židovskej. Z pohľadu aktuálnych udalostí tejto doby - nárast  antisemitizmu, xenofóbie a teroristických útokov urgentne vzrastá potreba prevencie, vzdelávania, osvety mládeže i širokej verejnosti.

 

Barbora Bartová

Katedra etnológie a mimoeurópskych štúdií  FF Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave