NOVÉ SVEDECTVÁ O HRÔZACH SOBIBORU

NOVÉ SVEDECTVÁ O HRÔZACH SOBIBORU

Knihu Alexandra Pečerského Svedectvo odvahy by si mali prečítať všetci ľudia, široká verejnosť. Bolo by žiaduce, keby sa k nej dostali najmä mladí. Nájdu v nej ponaučenie, odpovede na otázky, ktoré si kladú vo svojom živote. Dozvedia sa v nej aj otrasné veci, aké sa diali v nacistických koncentračných a vyhladzovacích táboroch, uviedla prekladateľka knihy Eva Maliti Fraňová s tým, že sa to nesmie vrátiť a viac dopustiť.

Slovenský preklad knihy Svedectvo odvahy vyšiel v marci tohto roka, jeho prvá oficiálna prezentácia sa uskutočnila v Múzeu židovskej kultúry - Slovenskom národnom múzeu v pondelok 6. mája.

Ako konštatovala Maliti Fraňová, ruský zostavovateľ knihy spomienok Alexandra Pečerského, Ilija Vasiljev, ktorý vychádzal zo záznamov monológov Pečerského, ju pomenoval Proryv v bessmertije, po slovensky Preryv, možno Prelom do nesmrteľnosti.

Samotné svedectvo sovietskeho vojaka, väzňa koncentračného tábora Alexandra Aronoviča Pečerského (1909 - 1990) je vyrozprávaný jednoduchými slovami tohto prostého, skromného a priameho muža, vďaka čomu pôsobí ľudsky, úprimne a vierohodne". "Sú tam dosť otriasajúce stránky, pretože práve zo záznamov autentických rozhovorov medzi väzňami sa dozvedáme veľa o tom, ako reálne fungovala táto hrôzostrašná fabrika smrti a človek sa zamyslí nad tým, ako vôbec bola možná taká neľudskosť," pokračovala.

Pri práci na preklade sa Maliti Fraňová "snažila byť jednoduchá a vecná tak, ako bol aj pôvodný autor". Podľa nej problémom v prozaickej časti, pretože kniha má aj básnickú časť, boli mená nacistov, strážcov, "bacharov z tábora, ktoré v prepise z ruštiny znejú inak a v niektorých prípadoch boli skomolené či celkom nesprávne". V tomto jej pri vyhľadávaní konkrétnych osôb a skutočnej písanej podobe ich mien pomáhala jej dcéra Roxana Maliti.

Prekladateľka priznala, že kniha bola pre ňu "ťaživá na čítanie pre jej obsah". O Pečerskom povedala, že problémy mal aj po vojne, napríklad vyznamenania dostal až in memoriam, v roku 2013 poľský Rad republiky a v roku 2016 vyznamenanie Za statočnosť a odvahu od ruského prezidenta Vladimira Putina. 

Riaditeľ Múzea židovskej kultúry - Slovenského národného múzea Pavol Mešťan v príhovore uviedol, že kniha Alexander Pečerský: Svedectvo odvahy vyšlo v rámci edície Judaica Slovaca. Pripomenul, že tematika nacistického vyhladzovacieho tábora Sobibor sa na Slovensko dostala cez film Sobibor a konferenciu o ňom v máji 2018.

Až vďaka izraelským historikom, najmä Robertovi Rozettovi, ktorý vydali Encyklopédiu o holokauste, sa pred niekoľkými rokmi odhalilo, že vo vyhladzovacom tábore Sobibor zahynulo 25.000 slovenských Židov. Povstanie v Sobibore sa začalo 14. októbra 1943, viedol ho sovietsky vojnový zajatec Alexander Pečerský. Nacisti tábor po povstaní zničili v novembri toho istého roku.

Okrem Slovákov sa do Sobibora dostali Poliaci, Holanďania aj francúzski Židia a vojnoví zajatci. V roku 2014 vyšla kniha Sobibor - neznáma história od Michala Vaněka, zástupcu riaditeľa Múzea židovskej kultúry - Slovenského národného múzea.

msz

NOVÉ SVEDECTVÁ O HRÔZACH SOBIBORU