Nedopustíme, aby sa zo životných príbehov stala fikcia

Nedopustíme, aby sa zo životných príbehov stala fikcia

Stojíme na veľkej železničnej stanici mesta na úpätí slovenských veľhôr. Premelie sa ňou tisíce usmievaných i vážnych ľudí. Cestujú za prácou či za oddychom do hôr.  Nie sú medzi nimi potomkovia tých 1000 mladých dám, ktoré boli na tejto stanici násilne naložené do vagónov pre dobytok. Ak by ich život predčasne neskončil, dnes by mali tisíce detí, vnúčat a pravnúčat. Zabudnime teraz na toľko diskutovanú otázku, či vtedajšia spoločnosť vedela, aký osud ich židovských spoluobčanov „tam niekde“ čaká. Zamyslime sa nad tým, čo občania Slovenska videli na vlastné oči. Boli svedkami nakladania tisícky žien do vagónov pre dobytok ... neudialo sa to v utajení, prebiehalo za bieleho dňa na rušnej stanici.

To, čo sa stalo sa už neodstane. Žijeme v 21. storočí a sme si vedomí, že v každej, aj tej najmodernejšej spoločnosti budú žiť aj ľudia náchylní konať zlé skutky.

V utorok som sa v Bratislave stretol s poslednou žijúcou dámou, ktorá transport prežila. Jej odkaz je jednoznačný. Nedopusťte, aby môj životný príbeh bol kedykoľvek v budúcnosti vyhlásený za fikciu. To dokáže garantovať len vyspelý štát s fungujúcimi inštitúciami a kvalitným vzdelávaním, ktoré okrem vedomostí učí aj ľudskosti. Z ľudí, ktorí v sebe potláčajú zlo, sa totiž stávajú hyeny v prostredí nestability a vtedy, keď cítia beztrestnosť. Aj keď sa hlasy extrémistov ozývajú čoraz hlasnejšie a sebavedomejšie, veríme, že dnes by už väčšina neostala mlčať.

Dovoľte mi, tu, na tomto symbolickom mieste vyhlásiť, že čo mi len budú sily stačiť, budem aktívne chrániť pamiatku miliónov obetí holokaustu a bojovať proti zákernej manipulácii faktami.

Nielen počas druhej svetovej vojny, ale i dnes sú na Slovensku tisíce slušných občanov, ktorí len tak ľahko nezapredajú svoje svedomie. Jeden z takýchto šľachetných občanov stojí dnes medzi nami. Milan Majerský, predseda Prešovského samosprávneho kraja. Ospravedlnenie deportovaným Levočanom ako primátor mesta inicioval oveľa skôr, ako to za celé Slovensko urobili najvyšší ústavní činitelia! Pán predseda, v mene Ústredného zväzu židovských obcí na Slovensku, v mene všetkých preživších i v mene všetkých obetí holokaustu na Slovensku Vám týmto vyjadrujem obrovskú vďaku.

Ďakujem všetkým, že ste dnes tu, ďakujem že nezabúdate.

Richard Duda

predseda Ústredného zväzu židovských obcí na Slovensku

Nedopustíme, aby sa zo životných príbehov stala fikcia