MÚZEUM V SEREDI OTVORILO NOVÚ EXPOZÍCIU - INTERNOVANÍ

MÚZEUM V SEREDI OTVORILO NOVÚ EXPOZÍCIU - INTERNOVANÍ

Novú expozíciu v baraku č. 3, patriacom do bývalého seredského pracovného a koncentračného tábora, dnes Múzea holokaustu, otvoril v piatok predseda vlády Peter Pellegrini spoločne v ministerkou kultúry Ľubicou Laššákovou. Približuje pomery, v akých počas druhej svetovej vojny žili tam internovaní Židia. Otvorenie sa uskutočnilo v rámci pripomienky Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia. 

Expozícia vznikla a dostala podobu vďaka zachovaným dobovým dokumentom a fotografiám. Podľa nich boli inštalované tesárska, krajčírska, betonárska i zámočnícka dielňa, kancelária a škola pre židovské deti. Je tam aj priestor so slamenými matracmi, kde čakali ľudia na svoje transporty, a prináša zoznam 2400 mien odtransportovaných. 

"Aj tento barak bol obnovený vďaka podpore vlády SR, ktorá etablovanie Múzea holokaustu má vo svojom programovom vyhlásení. V januári tohto roku rozhodla o pridelení ďalších 850.000 eur na dokončenie prác, dovedna to bolo zo štátneho rozpočtu a prostriedkov Európskej únie viac ako 7,5 milióna eur," uviedol predseda vlády. Sú to podľa jeho slov dobre vynaložené peniaze.

"Pretože my musíme takéto miesta zveľaďovať, musíme fyzicky vytvoriť priestor, kam privedieme mládež, aby si pozrela, aké hrôzy museli prežiť ľudia predchádzajúcich generácií. Tu sa koncentruje hrôza nielen židovskéhoobyvateľstva, ale všetkých, ktorí boli fašizmom prenasledovaní," povedal.

Pellegrini poďakoval vedeniu Slovenského národného múzea za oduševnenie, akým sa stará o múzeum v Seredi. "Je to záslužné dielo, každý rok vidíme odvedený veľký kus práce," konštatoval. Dodal, že "musíme varovať každého, kto sa pokúša prekrúcať históriu, kto sa pokúša zľahčovať utrpenie ľudí počas vojny. Veľmi sa trápim, že dnes mnoho mladých ľudí svoje hrdinstvo prejavuje snahou vysvetľovať vojnové udalosti po svojom. Napokon, nie je sa čomu ani čudovať, keď ich v tom podporujú osobne niektorí poslanci Národnej rady SR, ktorí, keď sú však potom braní na zodpovednosť, si nevedia ani stáť za tým, čo rozprávajú alebo píšu".

Autorkou výtvarno-expozičného riešenia baraku č.3 je Nina Cohen Veselá. Ako uviedla, pre ňu bolo dôležité priblížiť čo najvernejšie prostredie pracovného tábora. Atmosféru dielní podčiarkujú aj zvukové záznamy práce strojov. "Snažili sme sa, aby si návštevníci, najmä mládež, dokázali uvedomiť rozdiel medzi pracovným a koncentračným táborom," dodala Cohen. Produkty dielní zo Serede boli ponúkané na bežný trh, podľa Mešťana o nábytok prejavili záujem aj vtedajší členovia vlády. 

Pracovný  tábor v Seredi mal v čase vzniku dielne stolárske, textilné, klobučnícke, kožiarske a dielne na výrobu hračiek, kde Židia pracovali. Neskôr bol zmenený na zberný, s kapacitou 1200 osôb, často sa však v ňom tiesnilo v jednom čase aj 4000 ľudí. V prvej etape od marca do októbra 1942 odišlo z neho 57 železničných transportov.

V druhej etape, po potlačení SNP, tam sústredili Židov, ktorí ešte zostali na území Slovenska. V tábore boli vystavení krutému zaobchádzaniu a vraždám. Posledný transport odišiel zo Serede 31. marca 1945 do Terezína. Sereď je jediné miesto, kde sa zachovali pôvodné objekty tábora. V máji 2009 bol areál vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Múzeum otvorili v roku 2016. 

msz