Marek Mach: Ak by radikáli začali útočiť na Židov, zaujali by len málo ľudí

Marek Mach: Ak by radikáli začali útočiť na Židov, zaujali by len málo ľudí

Zatiaľ čo jeho rovesníci trávia voľný čas na mobile či tablete, on sa rozhodol bojovať proti extrémistickým silám, ktoré sa dostávajú v poslednom čase na popredné priečky predvolebných prieskumov – Marek Mach. Zakladateľ iniciatívy Mladí proti fašizmu, za ktorú získal viacero ocenení a pocty sa mu dostalo aj od prezidenta.

Marek, ako vlastne vznikla iniciatíva Mladí proti fašizmu?

Vznikla 17. novembra 2016, v tom čase som mal 15 rokov. Celé sa to odvíjalo od napätej spoločenskej situácie po marcových voľbách, kedy sa do parlamentu dostali extrémisti. To bol impulz na to, aby som vytvoril iniciatívu. Predtým som sa venoval skôr Severnej Kórei a komunistickej histórii. Tým, že sa vo voľbách stalo to, čo sa stalo a fašistická história sa stala „aktuálnejšia“, tak som tomu venoval tento projekt. Tu nejde o to, že by ma nedemokratické - komunistické či fašistické režimy fascinovali, skôr som sa zameral na to, ako má spoločnosť postupovať, aby sa im vyhla.

Veľa sa hovorí v tvojej rodine o politike? Vnímal si ju v tom čase viac, ako tvoji rovesníci? Záujem o totalitné režimy nie sú typickým hobby mladých ľudí.

Politiku som vnímal, no neprehodnocoval som ju s rodičmi. Nebolo to ani o tom, že by som s nimi večer pozerával správy a analyzoval ich. O politiku som sa začal zaujímať z vlastnej iniciatívy, mal som v telefóne stiahnuté nejaké spravodajské aplikácie a z nich som čerpal viac-menej všetky informácie.

S akými reakciami si sa stretol v čase, keď si založil stránku?  Nevyčítali ti, že si príliš mladý a nemôžeš rozumieť politickej situácii?

Áno, stretol som sa aj s takými reakciami a stretávam sa s nimi doteraz. To však bola len malá časť reakcií, tá pozitívna časť bola oveľa väčšia. Našťastie, doteraz sa stretávam skôr s tým, že ma ľudia v mojich aktivitách podporujú. Samozrejme, nájdu sa aj nenávistné reakcie, no nie je ich až tak veľa. Ide častokrát o nejaké vyhrážky či nadávky, no presne si teraz nespomeniem.

Ako reaguje tvoje okolie, tvoji spolužiaci? Nájdu sa v tvojom okruhu ľudia, ktorí volili extrémistické strany?

So svojimi spolužiakmi občas riešime politické témy, najmä tie kontroverzné. Nejak špeciálne sa ale politike nevenujeme. V škole som si však robil taký malý prieskum, z ktorého vyplynulo, že približne 85% žiakov si myslí, že by členovia LGBTI komunity  mali mať viac práv a približne 25% žiakov si myslí, že je potrebná voľba extrému, aby sa niečo zmenilo v tejto krajine. To znamená, že je tam minimálne 10% prekrytie – to znamená, že tí ktorí chcú voliť extrém si neuvedomujú, že to potlačí druhú časť ich presvedčenia.

V minulosti  si autoritárskych vodcov volili skôr seniori. V dnešnej dobe volia extrémistické strany najmä mladí ľudia, prvovoliči. Prečo je to podľa teba tak?

Mladí ľudia veľmi nesledujú politické dianie. Platí to najmä pre tých,  ktorí sú voličmi extrému. Uvedomujú si, že je potrebná zmena. Počujú to vo svojom okolí, častokrát od rodičov, ktorým sa v živote nedarí. Radikálne strany majú jednoduchú rétoriku, prstom ukážu na pôvodcov problémov v spoločnosti a najmä ponúkajú síce nereálne, ale ľahké riešenia situácie. Takto sa mladí dopracujú ku Kotlebovi -  je to niekto, kto sa úplne líši od iných politikov, je možno jediným, ktorému rozumejú aj bez hlbšej orientácie v politike.  

Myslíš si teda, že mladí chcú zmenu aj kvôli tomu, že nespokojnosť spozorovali v rodinách?

Nejaká časť z nich určite áno. Osobne si však myslím, že tam ide najmä o to, že sami si uvedomujú že školstvo ja v katastrofálnom stave, vedia, počúvajú, že zdravotníctvo by na tom mohlo byť oveľa lepšie a že celkovo „systém“ tu veľmi nefunguje. To sú veci, ktoré stačia na to, aby túžili po „zmene“. Otázka už znie len, že ako im vysvetliť, že tú zmenu, ktorú si oni chcú zvoliť nie je tá správna.

Kotlebovci prejavujú nenávisť najmä voči Rómom, málokedy však majú priame prejavy antisemitizmu. Čo si o tom myslíš?

Myslím si, že Kotlebovci slovo židia veľmi nespomínajú a nemajú také časté prejavy antisemitizmu kvôli tomu, že to nefunguje na ľudí tak, ako by to oni potrebovali. Voliči extrému sú citlivejší na tému Rómov. Táto téma sa celonárodne rieši, každý sa touto cieľovou skupinou už stretol osobne, a preto ju ĽSNS zneužíva. Vedia, že tak môžu zaujať relatívne širokú skupinu obyvateľov. Ak by začali útočiť na Židov, zaujali by len veľmi málo potenciálnych voličov.

Žiješ v prostredí, kde žije len málo obyvateľov židovského pôvodu. Stretol si sa ty vo svojom okolí s prejavmi antisemitizmu? Ako vníma tvoje okolie Židov?

Ak sa mám vyjadriť za mladých, tí voči Židom nemajú vôbec nič. Niektorí ani nevedia, čo to je (smiech) Spoločnosť, alebo aspoň moje okolie, nie je proti Židom nejak vyhranené. 

Na internete sa však masovo objavujú antisemitské komentáre. Čo myslíš, kde vznikajú takéto presvedčenia a nálady?

Myslím si, že je to dôsledok konšpiračných médií a alternatívnej scény ako takej. Veľmi veľká časť našej spoločnosti je ochotná uveriť prakticky všetkému, čo si prečíta na internete. Kritické myslenie častokrát nezohráva veľkú úlohu pri posudzovaní faktov a tým pádom si ľudia častokrát vytvárajú názor na základe nesprávnych informácií. V súčasnosti môžu alternatívne médiá zasiahnuť cez sociálne siete naozaj veľké množstvo ľudí – z toho sa potom môžu tie nálady odvíjať.

V istej chvíli, po vražde Jána Kuciaka, použil vtedajší predseda vlády Robert Fico tzv. Sorosovu kartu. To znamená, že spojil udalosti na Slovensku s aktivitami Georga Sorosa. Ako to podľa teba vnímajú ľudia v tvojom okolí a tá, ktorí reagujú na tvoju kampaň?

Čo sa týka môjho okolia, teda mladých ľudí, veľmi veľká časť z nich nevie, kto je to George Soros. Ja som sa napríklad stretol s tým, že istá skupina ľudí bola presvedčená, že som súčasťou tajného plánu Nadácia otvorenej spoločnosti na vytvorenie tieňovej vlády. Neviem, či len prevzali myšlienku z nejakej konšpiračnej stránky a či vôbec túto nadáciu so Sorosom spájali, alebo len otrocky prevzali niečo z internetu.

Čo ťa čaká v najbližšom období? Budeš ochotný prevziať zodpovednosť za vývoj Slovenska v budúcnosti?

Čaká ma maturita, vysoká škola (rád by som študoval v zahraničí) a potom sa uvidí, aká situácia tu bude.

Ďakujeme za rozhovor, Marek.

Zaželajme Marekovi Slovensko, na ktoré sa po vysokoškolských štúdiách s hrdosťou vráti.