LAJČÁK: ANTISEMITIZMUS NIKDY NEZOSTAL LEN PRI SLOVÁCH

LAJČÁK: ANTISEMITIZMUS NIKDY NEZOSTAL LEN PRI SLOVÁCH

V boji proti antisemitizmu je potrebný holistický prístup, dôležité je však tiež rešpektovať špecifiká jednotlivých krajín. Zhodli sa na tom odborníci, ktorí na konferencii o antisemitizme v rámci slovenského predsedníctva v OBSE diskutovali o bezpečnosti židovských komunít v Európe.

Antisemitizmus nikdy v histórii neostal len pri slovách. Na úvod konferencie o antisemitizme, ktorá sa koná v utorok a v stredu (6. 2.) v Bratislave v rámci slovenského predsedníctva v OBSE, na to upozornil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD). "Naša generácia má tak povinnosť tieto slová postihovať a predísť ich výskytu. Nemáme právo vzdať sa," dodal.

Minister je presvedčený, že v súčasnosti každý môže a musí byť hrdinom. "Pretože delenie ľudí na my a oni, pripomínanie náboženského pôvodu ľudských bytostí a konšpirovanie o spolčení etník sa nikdy a nikde v histórii ľudstva nekončilo len pri slovách," vyhlásil. Vo svojom prejave pripomenul Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera, ktorí utiekli z nemeckého koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau a priniesli do sveta správu o tom, čo sa tam dialo.

"Vrba a Wetzler riskovali životy, aby povedali pravdu. Aby svet vedel. No mnohí odmietali akceptovať skutočnosti, ktoré sa stali realitou aj ich pričinením. Preto my, poučení z minulosti, musíme realitu kriticky vnímať a nezakrývať si oči. Nesmieme si myslieť, že náš hlas nezaváži. Vrba a Wetzler bežali 140 kilometrov, aby mohli povedať pravdu. Nám dnes stačí zobrať do ruky mobilný telefón," myslí si Lajčák. Extrémisti podľa neho nie sú len virtuálnou hrozbou, ale rastú na sile.

Aj preto je Lajčák presvedčený o potrebe rozprávať príbehy, ako je ten o Vrbovi a Wetzlerovi. "Je veľmi znepokojujúce, ako rastie podpora mladej generácie smerom k politickým entitám presadzujúcim extrémistické ideológie a historické dezinterpretácie," konštatoval minister. "Demokracia nie je samozrejmá. Má veľa nepriateľov a treba ju chrániť pred nenávisťou. A nenávisť je esenciou antisemitizmu. Pretože antisemitom bola vždy bližšia totalita než sloboda," doplnil.

Po ministrovi zahraničia vystúpil s prejavom aj predseda ÚZŽNO Igor RIntel, ktorý hovoril aj o probléme skryť, re-interpretovať, legitimizovať a redukovať na kritiku štátu Izrael. "To je stratégia, ktorá umožňuje antisemitom, zaujať pózu spoločenskej morálnej autority. Umožňuje im tiež vôbec sa neobmedzovať vo verbálnych prejavoch svojej nenávisti, ktorá je v skutočnosti o dve tisícročia staršia ako moderný štát Izrael".

Pokiaľ pre takéto spoločenstvo ktokoľvek reprezentuje iný názorový svet, ako je  spoločenstvu vlastný, je automaticky označený za Žida bez ohľadu na to, či ním naozaj je, alebo nie je. "Otázky na židovský pôvod prakticky všetkých významných slovenských politikov dostávame pravidelne. 

Napríklad aj dnešná extrémna pravica vidí židov ako židoboľševikov zodpovedných za komunizmus. Naopak komunisti vidia židov ako nositeľov imperializmu, ktorí chcú zavádzať kapitalizmus a riadia finančný systém celého sveta. Odporcovia migrácie tvrdia, že ju organizujú židia aby zmenili kresťanský charakter Európy pričom novo-príchodzí migranti sú často tí, ktorí nový antisemitizmus prinášajú", dodal Igor Rintel. 

Na konferencii vystúpia generálny tajomník OBSE Thomas Greminger, zástupcovia členských krajín OBSE, významní predstavitelia židovskej komunity z viacerých krajín aj odborníci na antisemitizmus. Diskutovať budú napríklad o rôznych prístupoch v boji proti antisemitizmu a role sociálnych sietí v ňom. "

Verím, že naša bratislavská konferencia bude príspevkom k tomu, aby sme zdôraznili, že antisemitizmus je jednou z foriem netolerancie a netolerancia nemá v našich podmienkach miesto," povedal v tejto súvislosti Lajčák na tlačovej konferencii.

"Väčšina respondentov verí, že antisemitizmus sa v posledných piatich rokoch zvýšil. Väčšina respondentov tiež hovorí, že sa pravidelne stretáva s negatívnymi výrokmi o Židoch, väčšinou online," pripomenula na úvod Katerina Vyzvaldova z Agentúry Európskej únie pre základné práva výsledky jedného z prieskumov tejto organizácie. Zúčastnilo sa na ňom 16.395 Židov z 12 krajín vrátane Poľska a Maďarska.

To, že Židia nie sú v Európe úplne v bezpečí, vníma aj splnomocnenec nemeckej vlády pre antisemitizmus Felix Klein. "V Nemecku je antisemitizmus stále obrovský problém," vyhlásil. Opísal, ako niektoré židovské inštitúcie alebo pamätníky musí nonstop chrániť polícia. Pomerne často tiež dochádza napríklad k ničeniu pamätných plakiet. "Napriek všetkým snahám ostáva počet takýchto trestných činov vysoký," poznamenal.

Nuno Wahnon Martins z Európskeho židovského kongresu zdôraznil potrebu porozumieť špecifikám jednotlivých krajín. Uviedol príklad z Portugalska, kde sa napríklad vzdelávanie nedá ovplyvniť bez podpory učiteľských odborových zväzov. Je tiež podľa neho rozdiel, ako sa v jednotlivých krajinách cvičia policajti. Dôležitá je aj spolupráca vládnych a mimovládnych organizácií.

"Dôležitý je holistický prístup. Len trénovanie policajtov, len trénovanie prokurátorov alebo len zmena legislatívy nie sú dostatočné. Musí sa pridať vzdelávanie, musí sa vytvoriť porozumenie medzi jednotlivými vierovyznaniami," zhrnul Michael Whine z organizácie Community Security Trust, ktorý je zároveň konzultantom bezpečnostnej zložky Európskeho židovského kongresu.

Všetci účastníci diskusie tiež zdôrazňovali dôležitosť definície antisemitizmu, ktorá najmä policajtom, prokurátorom a sudcom pomáha vyhodnocovať antisemitské trestné činy.

msz