Komu vďačíme za umývanie rúk?

Komu vďačíme za  umývanie rúk?

Umývanie rúk sa považuje za tradičnú súčasť kultúry. Historické záznamy ukazujú, že tomu tak nebolo odjakživa.

V posledných mesiacoch sa dôležitosť umývania rúk neuveriteľne znásobila. Doposiaľ sme si mysleli, že je to prirodzená vec. Ukázalo sa však, že v mnohých krajinách to tak nie je.

Viac zarážajúce však je, že v minulosti to bol pre vedcov úplne zbytočný akt. Dnes v tom pokračujú aj mnohí ľudia – stačí len sledovať ľudí odchádzajúcich z verejných toaliet. “Osvietení” lekári niekoľko sto rokov dozadu mali teda ťažkú úlohu. Museli obyčajných ľudí nejako presvedčiť, že ruky si jednoducho umývať treba. A túto iniciatívu započal doktor Ignác Semmelweis.

Iniciatíva pokrokového lekára

Semmelweis pracoval ako lekár vo Viedni približne v polovici 19. storočia. Nevedel pochopiť, prečo množstvo žien zomiera na popôrodnú horúčku, dnes známu aj ako puerpálna infekcia. Táto choroba bola ešte v 18. storočí pomerne zriedkavá, pretože ženy nerodili v nemocniciach. Na začiatku 19. storočia súhrnne ochorelo len 1 až 2 percentá žien.

Avšak v roku 1823 čísla prudko vzrástli – na puerpálnu infekciu zomrelo 9,2 percent žien. Podľa Encyclopedia Britannica mocnejší a bohatší ľudia častejšie vyhľadávali nemocničné ošetrenie, kvôli čomu bola v tejto skupine úmrtnosť na 25 až 30 percentách. Semmelweis začínal niečo tušiť. Matky, ktoré rodili s pomocou pôrodných babíc, mali paradoxne nižšiu úmrtnosť ako ženy ošetrené lekármi.

Toto obdobie sa navyše radilo medzi takzvané “zlaté obdobie medicíny”. V roku 1823 sa totiž vo Viedni vo veľkom začalo s pitvami. Lekári sa takto snažili zisťovať dôvody ochorení a úmrtí. A tak doktori, ktorí pitvy realizovali, získavali uznanie medzi kolegami i v spoločnosti.

To viedlo k viere, že čím špinavší lekár, tým lepší lekár. Jednoducho to bola pre doktorov prestíž, keď sa predvádzali v plášťoch zababraných od krvi z poslednej pitvy. Nechutné a pre súčasnú dobu úplne nemysliteľné! Takto znečistení vchádzali do pôrodníc, aby pomohli deťom na svet.

Umývanie rúk sa nestretlo s pochopením

Obrovský obrat spôsobil Ignác Semmelweis. Predstavil lekárom pravidlá umývania rúk, pričom na to odporúčal chlór a vápenný roztok. Úmrtnosť pacientov potom dramaticky klesla. Vyslúžil si prezývku „záchranca matiek“.

Takáto novinka však nebola príťažlivá pre všetkých. Niektorí lekári si mysleli, že ich Semmelweis chce obviniť z veľkého množstva úmrtí. Prestali si teda na protest umývať ruky. Tvrdili dokonca, že voda môže byť tiež potenciálnym prenášačom ochorení.

Semmelweis sa snažil o dôležitosti hygieny rúk presvedčiť aj ďalších lekárov v Európe, avšak bez úspechu. Mnohí o ňom tvrdili, že je touto myšlienkou posadnutý. Preto ho zavreli do psychiatrickej liečebne. Tam bol dobitý a o dva týždne zomrel na krvnú infekciu. Krutý osud pre človeka, ktorý sa snažil zachraňovať životy.