JURAJ KUŠNIERIK V .TÝŽDNI O IZRAELI A GAZE

JURAJ KUŠNIERIK V .TÝŽDNI O IZRAELI A GAZE

Juraj Kušnierik z časopisu .týždeň píše o konflikte na Blízkom východe.

STOP zbrojeniu Izraela!

Dostal som pozvánku na "pokojné zhromaždenie" s týmto názvom, ktoré sa má uskutočniť pred Veľvyslanectvom USA.

Pozývateľom je organizácia Amnesty International, ktorú si veľmi vážim. Pamätám si ako sa zastávala za komunizmu politických väzňov. Aj vďaka Amnesty sme večer čo večer zo Slobodnej Európy a z Hlasu Ameriky počuli koho komunisti u nás, či v Rumunsku alebo v Sovietskom zväze zavreli. Aj po páde komunizmu je misia Amnesty International, žiaľ, stále dôležitá a táto organizácia ju napĺňa so cťou. Viem to, lebo som na jej mailing liste, sledujem jej podporné akcie a k viacerým som sa aj pripojil.

Priatelia z AI ma pozývajú, aby som svojou prítomnosťou a prípadným podpisom petície apeloval na Johna Kerryho, aby okamžite zastavil dodávky zbraní do Izraela a zasadil sa o uvalenie zbrojného embarga. 

Toľko som sa dozvedel z mailu. Keď som v amile klikol na linku "Podpíšte petíciu", dostal som sa na stránku AI, kde bola výzva (pre istotu ju zopakujem: USA, zastavte dodávky zbraní do Izraela!) podporená dátami o obetiach. Najprv hrozivé čísla z Gazy (1200 mŕtvych Palestínčanov, z nich podľa odhadu OSN 78% civilistov a veľa ďalších podobne tragických údajov), potom údaj o raketách vystrelených z Gazy na Izrael, ako aj údaj o dvoch mŕtvych izraelských civilistoch a jednom zabitom civilistovi z Thajska, plus 50 zabitých izraelských vojakov. Odstavec o raketách z Gazy bol zakončený konštatovaním: "Použitie týchto rakiet je v rozpore s medzinárodným právom. Tiež vojenské taktiky používané oboma stranami konfliktu porušujú medzinárodné humanitárne právo a ľudské práva."

A potom znova apel na USA, aby už konečne prestali zbrojiť ten vojnové zločiny páchajúci Izrael.

Pár vecí ma zaujalo. Skutočne pár - len dve:

1. Kde sa v tých presných dátach stratili tí traja izraelskí tínedžeri, ktorých zabil Hamas na samom začiatku tohto konfliktu? Jasné, sú len traja. Čo je to proti stovkám mŕtvych (Palestínčanov). Ale okrem toho, že za nimi tiež smútia ich matky a otcovia, ich zavraždenie celý konflikt spustilo.

2. Prečo mám ísť protestovať len pred americkú ambasádu? Prečo nie aj pred ambasády tých štátov, ktoré dodávajú zbrane Hamasu (v Amnesty určite dokážu zistiť, ktoré to sú)? Prečo ak - podľa slov výzvy AI - obidve strany konfliktu porušujú medzinárodné právo, celá výzva je namierená len proti jednej z nich?

Minulý týždeň som čítal eseje a rozhovory izraelských spisovateľov, ktorých mám rád. Všetky sa týkali aktuálnej vojny a mnohé boli voči Izraelu kritické. Určite je čo kritizovať. Krv každého zabitého dieťaťa v Gaze kričí k Hospodinovi, smútok každého rodiča takéhoto dieťaťa je nekonečný. Mnohí Izraelčania majú z toho (teda zo zabitých palestínskych detí) traumu. Ktovie, či ju majú aj tí zabijáci v Gaze, ktorí svoje odpaľovacie zariadenia a veliteľské stanovištia umiestnili medzi tie deti - napríklad do škôl OSN, ako som sa dozvedel v televíznych správach od predstaviteľa OSN - a tým ich poslali na smrť.

Nechcem analyzovať situáciu na Blízkom Východe, lebo jej nerozumiem. A nechcem ani za každú cenu nadržiavať Izraelu. Ale štve ma tá hlúpa naivita všetkých tých výziev na bojkot, tých protestov proti "izraelskému vraždeniu". Amnesty International aspoň prizná vinu obom stranám (hoci chce, aby sme svojim protestom odzbrojili len jednu z nich). Iní (geniálny muzikant Brian Eno, napríklad) hovoria o izraelskom rasizme, či rovno o Izraelom páchanom holokauste. Potrebu brániť sa pred tými, ktorí chcú Izrael "zahnať do mora" (ak sa nemýlim, je to stále oficiálna doktrína hnutia Hamas), teda fyzicky zlikvidovať jeho obyvateľov, nespomínajú. 

Etgar Keret, na rozdiel od nich, hovorí o potrebe hľadať konkrétne kompromisy a nečakať len fatalisticky na zázračný dar mieru. Avraham B. Jehošua, ktorý celý svoj život podporuje spolužitie Palestínčanov a Izraelčanov tvrdí, že treba okamžite začať priame rozhovory s nepriateľmi (v čase písania týchto slov sa to už pravdepodobne deje), no nezabudnúť pritom na to, že sú to stále nepriatelia a keď mu talianska novinárka podsúva všeobecne zdieľanú teóriu, že lokálna prestrelka sa zmenila na vojnu vtedy, keď začali v Gaze zomierať civilisti, skočí jej do reči a povie, že vojna to bola od chvíle, keď Hamas vystrelil na Izrael prvú raketu. David Grossman, ktorého syn padol pred ôsmymi rokmi pri obrane Izraela vraví, že sa Izrael nechal Hamasom vtiahnuť do nešťastného zabíjania nevinných ľudí a to je veľmi zlé, dcéra Amosa Oza Fania Oz-Salzbergerová hovorí o tom, že Hamasom ovládaná Gaza nedáva dôvody k optimizmu. Všetci zároveň varujú pred zvyšujúcou sa nenávisťou voči Arabom. 

Rozumiem im a pozorne čítam ich články a ich knihy. Hoci sú všetci skôr naľavo od stredu, všetci sú za mierové spolužitie Izraela a Palestíny a všetci sú kritickí voči svojej vlastnej vláde a svojej vlastnej krajine, myslím si, že by, podobne ako ja, iniciatívu STOP zbrojeniu Izraela nepodporili. Ako realisti vedia, že keby k tomu došlo (keby USA Izraelu prestali dodávať zbrane), čakalo by ich už len to more.

Článok o Izraelských spisovateľoch a vojne si môžete prečítať v tlačenom .týždni alebo od štvrtkového obeda - ak máte piano - aj tu.

http://dennik.tyzden.sk/juraj-kusnierik/2014/08/06/stop-zbrojeniu-izraela/