Bulhari vyhlásili, Židov si nedáme!

Bulhari vyhlásili, Židov si nedáme!

Počas druhej svetovej vojny sa Bulharsko spojilo s Nemeckom. Bulharská vláda totiž videla, ako sa nacistické sily valia po východnej Európe prakticky nekontrolovane. Bulharsku svitla nádej, že znovu získa územia stratené počas prvej svetovej vojny. Podpísalo v roku 1941 s Nemeckom pakt, ktorý ukončil dva roky bulharskej neutrality. Bulharsko však nebolo jednou z bábok Adolfa Hitlera. Nezúčastnilo sa napríklad útoku na susednú Juhosláviu alebo Grécko.

Bulhari spočiatku prehlasovali, že z krajiny neodídu žiadni Židia. A bodka. Bulharskí pravoslávni kresťania totiž žili pod „osmanským jarmom“ päť storočí spolu so Židmi a arménskymi kresťanmi. Ich súžitie bolo teda dlhodobé a bezproblémové.

Tento sľub bulharská vláda porušila, keď v roku 1943 ratifikovala tajnú dohodu s Nemeckom o vyvezení 8 500 Židov do koncentračného tábora Treblinka. Obsah dohody však unikol na verejnosť, čo spôsobilo masové demonštrácie  po celej krajine. Demonštranti masovo žiadali štátnu ochranu všetkým bulharským Židom.

10. marca 1943 sa postavil biskup bulharskej pravoslávnej cirkvi,  metropolita Kiril, neskorší celobulharský patriarcha, spolu s ďalšími 300 pravoslávnymi hodnostármi pred vlak, ktorý mal do Treblinky prepraviť 1 500 Židov z Plovdivu. Vlastnými telami bránili naloženiu židovských spoluobčanov do vagónov. Obkľúčili ich jednotky SS. Situácia bola napätá.

Kiril vtedy o situácii poslal telegram sofijskému biskupovi Stephanovi, biskupovi sofijského hlavného mesta Bulharska. Ten spolu so 42 poslancami bulharského parlamentu podpísali depešu kráľovi Borisovi III. Na jeho intervenciu sa plovdivskí Židia mohli zo železničnej stanice vrátiť domov. Nikdy žiaden iný vlak smrti z Bulharska nebol vypravený.