Biskupovi P.P. Gojdičovi odhalili pamätnú tabuľu. V príhovoroch zazneli zaujímavé myšlienky

Biskupovi P.P. Gojdičovi odhalili pamätnú tabuľu. V príhovoroch zazneli zaujímavé myšlienky

Nižšie prinášame príhovor podpredsedu ÚZ ŽNO Igora Rintela. Ďalšie si môžete pozrieť v tomto zázname:

 

Vážený pán predseda NR SR, vážený pán arcibiskup, vážený pán predseda Trnavského samosprávneho kraja, vážená pani primátorka, pán primátor Leopoldova a Hlohovca, vážení cirkevní a akademickí hodnostári, členovia zboru väzenskej a justičnej stráže, ctené zhromaždenie,

Tóra nás učí,  že pasívne sa prizerať krvácajúcej rane blížneho je hriechom. Táto myšlienka pripomína ľudstvu, že utrpenie iných nemožno nechať bez odozvy.

Nie každá ľudská bytosť je však schopná neomylne odhaliť páchanie krívd, vycítiť v konaní egoizmus či túžbu po moci. Nie každá ľudská bytosť dostane do vienka morálnu silu a odvahu nebyť súčasťou mlčiacej väčšiny. Nie každá bytosť dostane do vienka toľko duševnej sily, že zničiť sa ju dá len fyzicky. 

Blahoslavený biskup Pavol Peter Gojdič tieto dary dostal.

Empatiu prejavil počas vojny. Všemožne poukazoval na zlovestnú situáciu, vo svojich kázňach apeloval na sebareflexiu. Slovensko bolo v tom čase vo vojne proti Sovietskemu zväzu a Poľsku, zriaďovalo pracovné tábory pre svojich vnútorných odporcov, prijalo Židovský kódex a deportovalo tisíce svojich občanov do vyhladzovacích táborov. V pastierskom liste  odvážne vyjadril ostrý nesúhlas s nacistickou ideológiou. Doslova napísal: „toto nešťastné a nákazlivé učenie vyčíňa ako nový, nebezpečný blud na celom svete, zvlášť v Európe, a vyberá si svoje obete....a pokračoval: „Ak niekto krivdí druhému, škodí sám sebe“. Neskôr nebojácne konal, vydával falošné potvrdenia o konverzii židov na gréckokatolícku vieru, pričom im nebránil v praktizovaní svojej vlastnej viery, aktívne ich schovával pred deportáciou. Jeho činmi sa inšpirovali ďalší. Bol stelesneným všeľudských hodnôt, na vrchole ktorých stojí láska k blížnemu.

Záchrancovia sa na prvý pohľad od svojho okolia neodlišujú. Čisté svedomie, stabilné životné hodnoty a odvaha sa totiž navonok nezviditeľňujú nejakým vonkajším znamením. Preto ich štát Izrael aktívne vyhľadáva, aby im vzdal hold titulom Spravodlivý medzi národmi. Tejto pocty sa v roku 2008  dostalo aj biskupovi Gojdičovi in memoriam.

Niekoľko rokov po vojne, keď sa už Európa spamätávala z vojnových tragédií, prišiel v našej krajine k moci iný nedemokratický  režim. V temných päťdesiatych rokoch používal klasické totalitné metódy – odstraňoval prirodzených a nekorumpovateľných vodcov a hľadal kolektívneho nepriateľa. Pozornosť režimu sa uprela aj na gréckokatolícku cirkev a jej protagonistov a podobne aj na zdecimovanú židovskú komunitu. Stali sa obeťami vykonštruovaných súdnych procesov. Môj  otec bol v tomto období odvlečený do tábora v Novákoch dokonca bez akéhokoľvek obvinenia alebo súdu. Do toho istého tábora, kde bol aj počas fašistického režimu, kde dokonca niektorí dozorcovia boli tí istí. Biskup Pavol Peter Gojdič sa  ocitol za múrmi tohto prísne stráženého väzenia, kde zomrel ako väzeň číslo 681. Čísla pod ktorými zahynuli moji príbuzní v Osvienčime sa nezachovali.          

Na mieste tragického skonu biskupa Gojdiča dnes spolu kresťania a židia prejavujeme úctu k symbolu človečenstva. Po našom boku, najvyšší predstaviteľ zákonodarnej  moci na Slovensku vyslovil po prvýkrát slová ospravedlnenia za činy zneužitej štátnej moci počas tzv. Prešovského soboru. To, že tu stojíme spolu vedľa seba vďačíme kresťansko-židovskému dialógu, ktorý je intenzívnejší a plodnejší ako kedykoľvek predtým. Práve dialóg  je kľúčové slovo - umožňuje neustále zbližovanie a nachádzanie takých tém, ktoré nás spájajú. A je ich veľmi veľa.

Biskup Gojdič mal odvahu vystupovať proti obom totalitným režimom, ktoré sme na Slovensku zažili. Dnes máme, žiaľbohu, aj v národnej rade aj mimo nej vášnivých obhajcov a obdivovateľov týchto režimov. A preto aj dnes potrebujeme výrazné osobnosti s vlastnosťami biskupa Gojdiča, pretože nesmieme dopustiť, aby sa história zopakovala a aby sa zlo opäť ujalo moci.