ZAČÍNA SA SUKOT - SVIATOK STÁNKOV

ZAČÍNA SA SUKOT - SVIATOK STÁNKOV

Štyri dni po sviatku Jom Kipur, večer 14. dňa mesiaca Tišri, prichádza opäť čas radosti. Je tu Sukot, sviatok stánkov (sukkot znamená v hebrejčine plátno, stan). Známy je aj pod menom sviatok Tabernachu.

Tento sviatok má dva významy. Pripadá na jesenný čas, čas zbierania úrody na poliach a čas vinobrania, je teda poľnohospodárskym sviatkom. Druhý význam sviatku má korene v histórii a pripomína nám putovanie izraelského národa na púšti po odchode z Egypta.

Sviatočné obdobie Sukot trvá sedem dní, ale tesne na neho nadväzujú ďalšie dva sviatky, Šmini Aceret a Simchat Tóra. V Izraeli sa tieto dva sviatky slávia spoločne, v jeden deň. Celé obdobie sviatkov trvá teda v Izraeli osem, mimo Izraela deväť dní. Ťažiskom sviatku Sukot sú prvé dva dni.

Celé spomenuté obdobie sa nazýva Zman Simchatenu (čas našej radosti) a Tóra sa o ňom viackrát zmieňuje. Napríklad v tretej knihe Mojžišovej (3. M. 23, 43) čítame:V stanoch budete bývať po sedem dní, aby vaši potomci vedeli, že som svoj ľud nechal bývať v stanoch, keď som ho viedol z Egypta.

Podľa tohto príkazu staviame lístím pokryté chaty alebo stany, ktoré stoja na nádvoriach židovských domov, alebo na ich strechách. Majú byť cez ne viditeľné hviezdy alebo obloha. Tieto príbytky, z ktorých majú obvykle najväčšiu radosť deti, nám pripomínajú obdobie putovania na púšti, počas ktorého Izraelčania bývali v stanoch.

Hospodin 40 rokov viedol a ochraňoval svoj ľud a spomienkou na to je sedem dní sedenia v stane alebo chate prikrytej lístím. Mnohí v tomto obydlí aj jedia. Malé a krehké obydlie, v ktorom sa zdržujeme, nám pripomína, kto je Stvoriteľ sveta a čo je naša jediná ochrana.

Druhý, poľnohospodársky význam sviatku je tiež spomenutý v Tóre (5. M. 16, 13). Predpokladá sa, že počas Sukotu je úroda už bezpečne uskladnená a ľudia majú väčší pocit istoty. Maimonides k tomu dodáva:

Človek má v dobrých časoch na zlé myslieť. Bude potom vďačný Všemohúcemu, pochválené buď Jeho Meno, a bude mu to pohnútkou k skromnému a miernemu životu. Preto opúšťame domy a ideme do chát, aby sme si pripomenuli, aká bola kedysi naša situácia.

Sviatok Sukot sa oslavuje aj v synagóge, kde sa obvykle nachádza obecná sukot-chata. Typickým prvkom sviatku je kytica, skladajúca sa zo štyroch stromových plodov, respektíve zo štyroch elementov. Sú to vždy zelené listy myrty, prúty potočnej vŕby, palmové listy (lulav) a citrusový plod, ktorý sa volá etrog.

Do kytice viažeme tri výhonky myrty, dva vŕbové prúty a jeden lulav, etrog voľne priložíme. Je niekoľko symbolických významov tejto kytice (ktorá sa celá niekedy tiež nazýva lulav ako jedna jej časť) alebo jej častí. Rôzne prvky kytice spolu zviazané nám pripomínajú, že sme si všetci rovní a že napriek rôznosti máme držať spolu.

Etrog je zvláštny tým, že na ňom súčasne visia niekoľko rokov staré plody spolu s novými. Symbolizuje preto kontinuitu minulosti a budúcnosti. V synagóge sa modlíme s kyticou v pravej ruke a s etrogom v ľavej, ale ruky držíme pri sebe. Po modlení mávame kyticou na štyri svetové strany, hore a dolu. Vyjadruje to vieru vo všadeprítomnosť Stvoriteľa.

Sviatok Sukot má v židovstve univerzálny charakter, týka sa celého ľudstva. Počas existencie Chrámu boli národy z celého sveta pozvané na zhromaždenie a výmenu darov do Jeruzalema. Univerzálny charakter sviatku zdôrazňovalo aj prinášanie obete za 70 národov sveta. Zodpovedá to mesiášskemu ideálu židovstva, ako o ňom píše aj prorok Zachariáš (14, 16):

Všetci, ktorí zostanú z rozličných národov, ktoré tiahli proti Jeruzalemu, budú putovať z roka na rok, aby sa klaňali kráľovi Hospodinovi mocnosti a svätili sviatok stánkov.