Shabes

Zo všetkých sviatkov židovského kalendára požíva najväčšiu úctu sobota (sabat alebo tiež šabat, či šábes). Sobotný deň je najvýznamnejším sviatkom a najdôležitejším dňom týždňa. V Tóre aj v Talmude je sobote venovaná patričná pozornosť a prvé poukazy na sobotu nachádzame už v opise stvorenia sveta, na začiatku knihy Genesis. Boh stvoril svet za sedem dní, šesť dní práce a siedmy deň, ktorý Hospodin Boh posvätil a venoval odpočinku. Vonkajšie znaky svätenia soboty patrili k typickým prvkom židovského životného rytmu a zároveň k znakom, ktoré ich v diaspóre oddeľovali od majoritného okolia. Prípravy na sobotu boli zjavné už v piatok popoludní. Všetky druhy aktivít, práca, obchod, vyučovanie, domáce práce a pod. sa zastavovali. Gazdiné mali pripravené jedlá v piatok večer aj na sobotu. Samotná sobota, ako napokon aj iné dni, začala večer predchádzajúceho dňa. Posledný čas pred začiatkom soboty, teda v piatok popoludní navštevovali Židia rituálny kúpeľ (hebr. mikve), aby mohli privítať sobotu v telesnej čistote (podľa možnosti v sviatočnom oblečení). Sobota však neslúžila len na očistenie tela, ale aj duše. Niekedy sa hovorilo, že bedár, ktorý sa ponáhľa v piatok večer do kúpeľa, prichádza na začiatku soboty do svojej domácnosti ako veľmož a kráľ. Platí to nielen pre neho, ale aj pre celú jeho rodinu.

Židovská sobota je zhrnutím celého náboženského zmýšľania a odráža všetky jeho podstatné črty. Tomu zodpovedá aj veľký počet príkazov a nariadení vzťahujúcich sa na sobotný deň. Erich Fromm v súvislosti so sobotou cituje názor, že keby len dvaja Židia na svete aspoň dve soboty za sebou dodržiavali všetko, čo je počas soboty predpísané, prišiel by Mesiáš. Talmud počíta sobotu k trom fenoménom, ktoré majú príchuť budúceho sveta.

Sobotu neodvodzujeme od iných pravidiel, naopak, ona je zdrojom vytvárajúcim iné pravidlá. V Tóre sa príkaz svätenia soboty opakuje mnohokrát. Už na začiatku putovania púšťou po odchode z Egypta sa stretávame s opisom zbierania manny, potravy, ktorú Hospodin dával Izraelitom. Každý deň nazbierali jednodennú dávku, ale zásoby nad potrebu jedného dňa sa kazili. V piatok však dostávali od Hospodina dvakrát toľko ako obvykle a manna vydržala čerstvá a neskazená až do konca soboty.

V starých časoch bolo znesvätenie soboty smrteľným hriechom. Chápalo sa ako bohorúhačstvo. K výkonu trestu však prakticky nedochádzalo a vzhľadom na predpisy to ani nebolo možné. Predpis totiž hovoril, že zločinec rušiaci sobotu musel byť privedený minimálne dvoma svedkami, ktorí ho museli najprv varovať a upozorniť na dôsledky jeho počínania. Ak sa tak nestalo, tak sa výkon trestu prenechal na Hospodina. Pri posudzovaní rušenia soboty je podstatný úmysel, teda nevedomosť je v tomto prípade ospravedlnením. Aby nevzniklo nedorozumenie, v dobovom kontexte by bolo chybou chápať trest za rušenie pokoja ako neprimeranú prísnosť. Vo všetkých európskych zákonodarstvách až do nástupu osvietenstva v 18. storočí sa formálne trestal ateizmus trestom smrti.

Keďže sobotných príkazov a zákazov je dosť veľa, majú aj svoje halachické pozadie. Bolo by chybou redukovať celé toto pozadie na akýsi policajný výnos nariaďujúci pokoj a zakazujúci prácu. Pri vytváraní sobotňajšej atmosféry hrá zákaz práce len vedľajšiu rolu. Dokonca ani zákaz práce nie je vždy totožný so zákazom vykonávania fyzickej námahy. Čo je podstatné, to je napodobenie stavu, ktorý jestvoval počas prvého sabatu opísaného v Tóre. Bol to stav pôvodného bytia sveta, ktorý nebol narušený činnosťou človeka a zároveň stav oddychu človeka, prírody aj Boha. Sobota nám pripomína tento harmonický stav bytia, ktorý jestvoval na samom počiatku po stvorení, ale zároveň nám pripomína rovnaké očakávania v čase po príchode Mesiáša. Má byť sprevádzaný opätovným nastolením harmonického bytia medzi človekom a jeho okolím. Z tohto dôvodu je sobota väzbou medzi minulosťou a budúcnosťou.

Sobota nie je útekom od práce, ale naopak, je to vzdanie úcty práci. Len ten, kto pozná aj prácu, aj oddych, môže oceniť jedno aj druhé. Zároveň má predpis o zastavení práce v sobotu ďalekosiahle sociálne dôsledky. V Tóre sa explicitne spomína, že zákaz práce sa vzťahuje na všetkých členov domácnosti, to znamená na sluhov, na náhodných hostí, ale aj na poľnohospodárske zvieratá. Pán a sluha, otrokár a otrok, počas židovskej soboty medzi nimi niet rozdielu. Ťažko si dnes predstaviť ako šokujúco tieto myšlienky pôsobili na antickú spoločnosť, kde považovali otroka za „hovoriaci nástroj“. Židovská sobota stála v opozícii k tomuto v antických dobách rozšírenému ideálu. Počas sabatu sa stal otrok alebo sluha ľudskou bytosťou, ktorá mala takú istú dôstojnosť ako jeho pán.

Keď v piatok večer pozdvihne Žid kidušovú čašu a vysloví požehnanie sabatu, spája v mysli stvorenie sveta s ľudskou slobodou. Tým deklaruje otroctvo a útlak ako hriech proti základom sveta. Nemôže nás preto prekvapiť, že tyrani všetkých čias zakazovali Izraelu svätenie sabatu.Ani sociálne pozadie soboty však plne nevyčerpáva jej obsah, v ktorom sa skrýva aj náboženský význam. Pri výklade tohto náboženského významu sa rabíni snažia vysvetliť dva centrálne pojmy sabatu. Sú to pojmy menuchan (oddych) a melacha (práca). Z predchádzajúceho je zrejmé, že v sobotu je melacha zakázaná. To však neznamená, že je zakázaná samotná fyzická námaha. Stotožnenie melachy s fyzickou prácou možno považovať za základnú študentskú chybu. Napríklad je dovolené zdvihnúť ťažký predmet vnútri domu, ale nie je dovolené preniesť niečo z domu na ulicu. Talmud sa podrobne zaoberá vymenovaním množstva prác predstavujúcich melachu. Podstatná väčšina týchto prác je poľnohospodárskeho charakteru, alebo sa viaže na dávne remeslá. Aby bolo možné pojem melachy aplikovať v dnešnej dobe, urobil rabi Samuel Hirsch v 19. storočí rozbor pojmu melachy.

Koncepcia rabiho S. Hirscha je takáto: Sobota nám dáva svedectvo o Bohu ako stvoriteľovi neba, zeme a všetkého, čo je medzi nimi. Človek je Bohom poverený využiť svoje majstrovstvo a zveľadiť prácou svoje okolie, kontrolovať prírodu a využiť ju vo svoj prospech. Vzhľadom na inteligenciu a iné schopnosti, ktoré dostal človek od Boha, sa mu táto činnosť darí, ale zároveň ho privádza do veľkého nebezpečenstva. Do nebezpečenstva, že zabudne na svoje postavenie, na svoj pôvod a na svoju závislosť od Tvorcu všetkého jestvujúceho. Aby sa odvrátilo toto nebezpečie, treba si svätením soboty pripomínať základnú pravdu o pôvode človeka a jeho závislosť od niečoho, čo je viac ako on sám. Veriaci Žid musí ukázať, že spoznal zdroj vlastnej sily, ktorá nepochádza od neho samého, ale od Boha. Ukáže to takým spôsobom, že sa jeden deň v týždni zriekne aktivity, ktorá reprezentuje ľudskú silu nad prírodou. Posledná veta nám zároveň umožňuje lepšie pochopiť pojem melachy.

Podľa Talmudu (Sanhedrin 62b) melacha je inteligentná ľudská činnosť smerujúca k dosiahnutiu praktického cieľa. Práve cieľ je dôležitý pri posudzovaní toho, čo je, alebo nie je melachou. Ak napríklad niekto búra v sobotu dom z čistej pasie, tak nerobí melachu. Takáto činnosť by bola síce dosť čudným trávením sabatu a navyše je zakázaná inými predpismi, ale nie je melachou. Ak však tú istú činnosť (búranie domu) robíme s rozumným cieľom (napríklad chceme vyčistiť stavebnú parcelu), tak táto činnosť je melachou.

Pre dnešný svet je koncepcia židovského svätenia soboty obzvlášť aktuálna. Typická situácia moderného človeka je preťaženosť prácou, horúčkovitá agilita smerujúca k dosiahnutiu komerčných cieľov, neschopnosť obzrieť sa späť a zhodnotiť vlastné postavenie. Koľko ľudí sa dnes sťažuje, že nemá na nič čas a nemôže sa venovať veciam, ktoré by sme často mohli označiť ako veci základnej dôležitosti. Ak by dodržiavali príkazy sobotného pokoja, mnohé ich problémy by sa vyriešili a ukázalo by sa, že práca, ktorú robia počas soboty, nie je nevyhnutná.   

Sobota patrí k základným prejavom židovskej viery, jej svätenie sa spomína ako jeden z príkazov desatora. Svätenie jedného dňa v týždni prevzali od Židov kresťania a moslimovia. Kresťanstvo posunulo deň oddychu na nedeľu a Islam na piatok.

Význam soboty je podčiarknutý aj jej vzťahom k Tóre. Pre veriacich Židov je Tóra jadrom duchovného sveta, ktorého vrstvy majú k centru taký vzťah, ako planéty k Slnku. Nie je žiadna múdrosť, žiadne poznanie, veda ani návod na život, ktorý môže jestvovať odtrhnuto od Tóry. Učenie, zvyky, právo, rozprávky, mystické tajomstvá kabaly, židovská scholastika, to všetko a ešte mnohé iné možno pochopiť len v súvislosti s Tórou. Mišna aj Gemara, nábožensko-filozofické diela stredoveku, kniha Zohar, midraše a iné knihy sú len komentármi k Tóre. Pre Židov bola naplnením cesty k poznaniu a učeniu, nie však k abstraktnému učeniu, ako by to bolo v prípade matematiky alebo geografie. Tóra hovorí o ľuďoch a Bohu, o veciach tohto sveta. Jej štúdium formovalo život Židov počas celých generácií a bolo vždy jedným z integračných faktorov pre židovstvo všade na svete. A tu sa vraciame k sobote, ktorá je dňom štúdia. Tóru čítame v synagóge počas rannej bohoslužby. Na každú sobotu v roku pripadne jedna sidra, čiže jeden odsek Tóry. Študujeme ju aj doma a zaoberáme sa pochopiteľne aj jej komentármi.

Štúdium Tóry je povinnosťou rozšírenou o príkaz učiť to, čo poznáme, aj deti. Takto sa zachováva židovské náboženstvo v rodine a deti sa učia od mala.Sobota má prebiehať v uvoľnenej rodinnej atmosfére. V tento deň sa sviatočne obliekame a jeme lepšie ako po všedné dni. V minulosti sa aj veľmi chudobní Židia snažili počas týždňa šetriť, čo sa dalo, ale sabat mali relatívne blahobytný.

Dnešné židovstvo, pokiaľ dodržiava príkazy sobotného pokoja, si pomáha využitím techniky (ohrievače, termosky a pod.), často však stačí preštudovať si Halachu a zistíme, že jestvujú mnohé iné prijateľné riešenia. Okrem tohto treba uviesť, že za istých okolností Halacha dovoľuje aj sobotnú prácu, ktorá by za iných okolností bola zakázanou melachou. Ide o prípady, keď treba bojovať proti živelným katastrofám, hasiť požiar, vykonávať nevyhnutnú lekársku starostlivosť, ale aj nakŕmiť domáce zvieratá a pod. Maimonides píše, že v prípade ohrozenia života strácajú sobotné zákazy svoju platnosť.V Tóre sa spomína aj sabatný rok, čo je každý siedmy rok a tzv. jubilejný rok, ktorý je raz za päťdesiat rokov. Niektoré zo sobôt majú zvláštny význam. Sú to soboty, na ktoré pripadnú polosviatky alebo nový mesiac, a soboty pred významnými sviatkami.